Poučí sa hlavné mesto z výstavby petržalskej električky?
Po takmer roku od uvedenia novej električkovej trate v bratislavskej Petržalke sa hlavné mesto chystá požiadať o jej riadnu kolaudáciu. Tento krok vyvoláva rozdielne reakcie; zatiaľčo niektorí ho považujú za dôvod na oslavu, iní vidia v ňom iba zavŕšenie projektu, ktorý bol sprevádzaný mnohými omeškaniami a dodnes čelí silnej kritike na sociálnych sieťach i mimo nich. Ide o významný projekt, na ktorý mesto čerpalo eurofondy, a ktorý sa stal najväčším projektom samosprávy v tejto oblasti.
Problémy s realizačnou fázou
Nové vedenie mesta, ktoré vzniklo po voľbách v roku 2018 a ktoré vedie Matúš Vallo, prevzalo už schválený projekt so všetkými potrebnými povoleniami a jasným financovaním. Napriek tomu došlo k zásahom do pôvodného projektu, čo malo negatívny dopad na jeho realizáciu. Ak by sa projekt rozbehol v plánovanom čase v roku 2019, mohlo by sa financovanie z eurofondov z obdobia rokov 2014 až 2020 dokončiť bez problémov.
Stavba sa nakoniec začala až v novembri 2021, po trojročnom meškaní, a to komplikovalo čerpanie schválených financií. Zmluva so zhotoviteľom totiž obsahovala ceny z predpandemického obdobia, keď ceny materiálov vzrástli. Tieto zmeny navyše spôsobili, že zaradenie projektov na čerpanie eurofondov sa muselo presunúť do nového obdobia, čo otvára otázku transparentnosti a hospodárenia s prostriedkami.
Aká je zodpovednosť politikov?
Nad projekti_REALIZÁCIU dozerala skupina dodávateľov, vrátane španielskeho konzorcia. To však čelilo vlastným problémom, keď sa rozpadlo počas realizácie projektu. Primátor Vallo si bol vedomý slabin vo verejnom obstarávaní, no napriek tomu sa nesnažil od a ich zhotoviteľa odstúpiť, aj keď jeho referencie neboli dobré. Zvlášť málo sa zdalo, že by požiadavky na nastavenie súťažných podmienok boli splnené.
Obyvatelia Bratislavy vyjadrovali frustráciu z nedostatku stavebného ruchu a otázky ohľadom stavebného dozoru zostali nezodpovedané. Bolo evidentné, že ak vyvstali zdržania, mali by sa využiť všetky dostupné prostriedky, aby sa pracovalo efektívne. S takýmto prístupom je ťažké si predstaviť, že by obyvateľstvo mali tendenciu prehliadať dôležité otázky verejnej politiky, nakoľko sa dotýkajú ich každodenného života.
Časový harmonogram a porovnanie s inými projektmi
Plánovanie výstavby malo trvať len 28 mesiacov; v súčasnosti však uplynulo už 53 mesiacov a stavba ešte nie je skolaudovaná. V porovnaní s Brnom, kde sa počas pandémie postavil nový električkový tunel a trate, to hovorí o nezodpovednom prístupe vedenia mesta, ktoré sa snaží nájsť výhovorky v pandemickej situácii alebo vojnových konfliktoch.
Primátor vykladal, že pandémia a vojna na Ukrajine sú zodpovedné za stavebné zdržania. Takéto vyhlásenia sú rozporuplné, pretože naznačujú, že kompetentní neboli schopní adekvátne reagovať na situáciu a zabezpečiť efektívnu realizáciu projektu. Rozhodovanie o budúcnosti electricalky by malo byť založené na transparentnosti, ktorá momentálne chýba.
Hlavné mesto potrebuje zmeny
Matúš Vallo pred voľbami sľuboval zmenu a schopnosť viesť hlavné mesto k lepšej budúcnosti. Je dôležité, aby sa vedenie mesta teraz postavilo pred vlastné zlyhania a začalo hľadať spôsoby, ako zlepšiť procesy verejnej správy, nie sa vyhýbať otázkam a odpovednostiam. Bratislavčania majú právo na prijateľnú a transparentnú odpoveď na to, ako boli vynaložené verejné prostriedky a aká je konečná cena petržalskej električky.
Na otázky ohľadom podielu eurofondov a financovania z mesta a štátu ešte neexistujú vyčerpávajúce odpovede. Takisto vzťah občana k demokracii by mal byť pre starostov významnou témou, pretože začína na komunálnej úrovni, a je nevyhnutné venovať sa zodpovednosti a transparentnosti vo verejných projektov.
