Virus nepríčetnosti a Pandorina skrinka
Mimozemšťania, ktorí ešte nestratili záujem o dianie na zemeguli a sú si vedomí, aké je „aprílové počasie“, musia sa cítiť, akoby na našej planéte vypukol večný apríl. Rôzne sviatky bláznov, ktoré v minulosti zamieňali tradičné hierarchie, sa teraz zdajú byť v porovnaní s aktuálnymi udalosťami skôr nevinnými zábavkami. Zatiaľ čo v minulosti sa maškarády oslavovali ako formy vyjadrenia oslobodenia a kreslenia prostredných prstov mocným, dnes sa svet zdá byť ovládaný nepríčetnými kráľmi chaosu, ktorí sú pripravení zničiť všetko, čo im stojí v ceste.
Blázon, ako ho predstavovali maľby Hieronyma Boscha či tarotové karty, symbolizoval určitú nezávislosť a intelektuálnu rezignáciu. Pochopil totiž, že realita je bláznivá, a jediný spôsob, ako si zachovať jasnú myseľ, je stať sa bláznom sám. Tento paradox sa dnes zdá byť znova pritomný, keď svetoví lídri, ako Vladimir Putin, Donald Trump a Benjamin Netanjahu, konajú v duchu tejto bláznivej filozofie. Ich silové riešenia a vojenské zásahy vyzerajú ako posledná, bezradná obrana, ktorá nemá žiadnu úctu k skutočným problémom, ktorými svet trpí.
Naša súčasná situácia sa nezdá byť ničím iným ako pokračovaním tohto absurdného divadla. Kde sú hodní predstavitelia, ktorí by vedeli ponúknuť riešenia namiesto vojen a ničenia? Namiesto osvietených vodcov vidíme pred sebou len klaunov, ktorých myslenie sa pred ťažkými rozhodnutiami zastavilo. Vlády v Bielom dome a na iných miestach majú celý rad prešľapov a ich vykonávanie akýchkoľvek zásahov sa len zhoršuje ich nevhodnými vyjadreniami a nezmyselnými činmi.
Je skutočne alarmujúce, ako rýchlo tento „virus nepríčetnosti“ preniká medzi političkami a politikmi naprieč celým svetom. Ich choromyseľnosť sa zdá byť nakazlivá, a tak sa nepríčetné reakcie objavujú aj v rôznych vládach, či už v Japonsku, Maďarsku či na Ukrajine. Tento novodobý vírus sa šíri ako nebezpečná nákaza, ktorá destabilizuje národy a rozdeľuje spoločnosti. Novoobjavený chaos vo svete je totiž výsledkom otvorenej Pandorinej skrinky, z ktorej sa uvoľnila hrozná sila a ktorá sa zdá byť nezastaviteľná.
Čo nás teda čaká v nasledujúcich rokoch? Nepokoje a násilie? Alebo sa niekto odváži uznať, že zlo, ktoré sme si sami privolali, je potrebné napraviť? Ťažko povedať, či je možné získať späť naše hodnoty a sľubovanú stabilitu. Bolesť, žiaľ a krivda, ktoré vznikli z konfliktov, nevyhnutne prechádzajú z generácie na generáciu, a ich dopady budú cítiť aj naši potomkovia.
Preto želám každému, aby ste sa snažili orientovať v týchto nejasnostiach a turbulentných vodách aprílového oceánu, ktorý sa pred nami rozprestiera ako symbol našich súčasných životných výziev. Ak skutočne chceme zmeniť svet, musíme si najprv samých seba uzdraviť od vírusu nepríčetnosti.
