Trumpova kritika NATO a požiadavka na Grónsko
Americký prezident Donald Trump sa v pondelok opäť odvážne postavil proti svojim spojencov v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a vyjadril rozčarovanie z ich nedostatočnej podpory v kontexte napätia okolo Iránu. V priebehu stretnutia s novinármi otvorene zopakoval svoj dlhodobý záujem o získanie Grónska a kritizoval alianciu za to, že mu odmieta pomoc.
Nedostatok podpory pri vojne s Iránom
Podľa Trumpových slov mu spojenci v NATO odpovedali „nie“, keď požiadal o podporu v súvislosti s vojnou s Iránom, aj keď detaily konkrétnych rokovaní neuviedol. Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď sa chystá stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteho a ďalšími vládnymi činiteľmi, pričom Trumpova kritika smeruje aj na tradičných partnerov mimo bloku, ako sú Južná Kórea, Austrália a Japonsko.
Grónsko – kameň úrazu
Jedným z hlavných dôvodov jeho nespokojnosti s NATO je, ako tvrdí Trump, jeho trvalý záujem o Grónsko: „Chceme Grónsko. Oni nám ho nechcú dať.“ Jeho komentáre vyvolali vlnu diskusií o možných geopolitických dôsledkoch, pričom Trump označil NATO za „papierového tigra“, ktorého ruský prezident Vladimir Putin sa nebojí.
Medzinárodná reakcia a alternatívy pre Európu
Po Trumpových vyhláseniach, španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares varoval, že americké sťažnosti a zvažovanie vystúpenia Washingtonu z NATO tlačia európske krajiny, aby začali hľadať alternatívne bezpečnostné riešenia. Minister zdôraznil, že po útokoch z 11. septembra 2001 NATO preukázalo svoj význam a solidaritu s USA.
Potenciálne zmeny v európskej bezpečnostnej architektúre
Albares v tejto súvislosti naznačil, že Európania musia začať premýšľať o svojej obrane a suverenite, pričom hovoril o potrebách vytvorenia celoeurópskej armády a integrovania obranného priemyslu. Takáto zmena by mohla mať dlhodobý dopad na politiku a stratégiu EÚ v oblasti obrany, čím by mohla zmeniť dynamiku vo vzťahoch s USA.