Zlatá éra, ktorá takmer zabila slovenskú prírodu: Ako jeden muž zastavil drancovanie našich lesov
Bez lesov neudržíme život na Zemi. S týmto zásadným posolstvom sa pred 200 rokmi začala prvá zelená revolúcia na Slovensku, ktorá mala práve svoj základ v aktivitách málo známeho muža z Čierneho Balogu, Jozefa Dekreta-Matejovie. Tento vizionár, pohybujúci sa v tieni banských miest, sa stal kľúčovým faktorom v ochrane a obnove zdecimovanej prírody.
Vladimír Jancura, autor niekoľkých historických štúdií, upozorňuje na devastujúci dopad ťažby dreva a nedostatok lesných porastov okolo banských miest na konci 18. a začiatku 19. storočia. Litografie z tohto obdobia ukazujú skazu okolia Banskej Štiavnice, kde sú lesy takmer úplne vyrúbané v dôsledku baníckych aktivít a hutníckej výroby. Dôvodom, prečo lesy zmizli, nebolo iba nezáujem predkov, ale najmä krutá ekonomika, ktorá nútila obyvateľstvo podieľať sa na pustošení krajiny.
Začiatok 19. storočia priniesol uvedomenie o neudržateľnosti takéhoto postupu. Lesy, kedysi bohaté na drevo, sa stali obmedzením pre samotnú ťažbu rúd. Rýchlo sa ukázalo, že drevo potrebné na výrobu meďi a drahých kovov je nidokde k dispozícii a jeho dovoz z iných lokalít dramaticky zvyšoval náklady. František Dušek, hlavný lesný inšpektor, zdôraznil dôležitosť lesov pre baníctvo, varoval, že bez zalesňovania hrozí budúcim generáciám škoda.
Dekret-Matejovie a Dušek začali spoločne pracovať na obnove lesov. Dekret sa stal lesmajstrom a experimentoval s umelým zalesňovaním. Jeho výsledky sa stali vzorom pre lesnícke školy a vyvolali pozitívnu odozvu i u vládnych činiteľov. V roku 1818 predložili dôkaz o katastrofálnom stave lesov, ktorý zavŕšil prvé oficiálne predpisy o zalesňovaní holín.
Inštrukcia, ktorá bola vydaná v máji 1826, uložila povinnosť zalesňovania všetkým, ktorí mali na starosti ťažbu dreva. Lesnícke škôlky sa rozvíjali, aby zabezpečili potrebný počet sadeníc a ochrana mladých porastov sa posilnila. Podľa historických údajov o lesoch na Slovensku sa Dekretovi-Matejovie podarilo obnoviť viac než 10-tisíc hektárov lesov, ktoré sa stali základom pre udržateľnosť v regióne.
Peniaze zarobené na ťažbe drahých kovov sa však málo investovali do obnovy lesov, pričom zisky sa len zriedka dostali k lokálnym obyvateľom. Nástup nových technológií a prechod na kúrenie s koksom výrazne ovplyvnili aj ťažobný priemysel. Napriek tomu sa história zalesňovania 18. storočia udržala v mysliach aj generácií, ktoré to prežili. Dekretov porast, dnes chránená lokalita, je živou spomienkou na to, že udržateľnosť lesov je nevyhnutná pre budúce generácie.
Úsilie Dekreta-Matejovieho a jeho pokrokové názory o zachovaní slovenských lesov viedli k vytvoreniu systémov a praktík, ktoré prežili dodnes. Napriek neustálym hrozbám a premenám prostredia, v ktorom žijeme, je potrebné si uvedomiť hodnotu, ktorú príroda pre náš život má. Naša schopnosť zmierniť dopady minulosti a ochrániť lesy pre budúcnosť musí byť naďalej našou záležitosťou, podobne ako to bolo pred dvoma storočiami.
