Nechcem umierať ako moja matka, plánujem eutanáziu, šokuje televízna hviezda
Televízni diváci si pamätajú Katerinu Jacob (68) ako energickú vyšetrovateľku Sabrinu, ktorá detektívne prípady riešila v krásnom prostredí Álp. Dnes sa však nemecká herečka odvážne vyjadruje k veľmi osobnému a bolestivému tématu – asistovanej eutanázii, čo v spoločnosti stále zostáva citlivou záležitosťou. Po náročných skúsenostiach s onkologickou liečbou sa rozhodla prehovoriť o voľbe, ktorú by rada mala hneď v prípade, že by jej zdravotný stav opäť skomplikoval život.
Katerina, ktorá v decembri 2021 objavila hrčku v prsníku, sa z prvej ruky presvedčila o závažnosti rakoviny. Lekárske vyšetrenia naznačili päť nádorov a nasledujúci rad operácií, chemoterapií a ožarovania bezprostredne. Hoci sa dnes jej stav zlepšil a lekári ako možný termín úplného uzdravenia predpovedajú rok 2028, Katerina už premýšľa o tom, ako sa postarať o svoje posledné časy, ak by došlo k návratu rakoviny.
Najvýraznejší motiv pre jej rozhodnutie je tragický osud jej matky, herečky Ellen Schviers, ktorá v roku 2019 zomrela za okolností, ktoré by nikto z nás nechcel prežiť. Podľa Kateriny, jej matka bola tak zúfalá, že vo chvíli agonizujúcej bolesti prestala prijímať potravu, len aby sa jej život mohol skončiť tak, ako si to priala. Tieto traumatizujúce spomienky ju priviedli k rozhodnutiu. Ak by sa vrátila rakovina v ťažkej forme, Katerina sa už nedá liečiť a zvolí si eutanáziu.
Kanada ako bezpečné útočisko
Herečka, ktorá častokrát pobýva v Nemecku, ale aj v Kanade, vyjadruje presvedčenie, že kanadská legislatíva o asistovanej smrti jej poskytuje väčšiu kontrolu nad vlastným osudom. Vytvorila si záveť aj presné pokyny pre zdravotníkov, aby v prípade neúspešnej liečby nezakročili. Veľmi prekvapujúce však je odhalenie, že jej manžel, Jochen, je pripravený odísť spolu s ňou, ak by sa takáto situácia naplnila. Tento postoj podporila aj ich dcéra, ktorá rešpektuje rozhodnutie rodičov.
Život s vedomosťou o možnom konci
Katerina Jacob zdôrazňuje, že i keď má vypracované teoretické plány, jej chuť do života zostáva silná a vitálna. Snaží sa žiť naplno, no tiež vie, že ak niekedy nastane problém, je pripravená na ťažké rozhodnutia, ktoré by mohli prísť v čase, kedy už „život nebude k žitiu“. Touto otvorenosťou vyvoláva dôležitú diskusiu o dôstojnosti umierania a o voľbe, ktorú jej blízki – brat a matka – nikdy nemali možnosť zrealizovať.