Pôjdu európske diaľnice cez Ukrajinu alebo cez Slovensko? Progresívcov a liberálov to netrápi
Na nedávnom summite Iniciatívy Trojmorie v chorvátskom Dubrovníku zostal podstatný obsahom mimo pozornosti slovenských médií a politikov, avšak práve odtiaľto prichádzajú dôležité podnety pre rozvoj infraštruktúry strednej Európy. Prezident Peter Pellegrini a ministerka hospodárstva Denisa Saková, spolu so silnou podnikateľskou delegáciou, sa zúčastnili na tejto významnej udalosti. No otázka znie: kto skutočne rozumie významu Trojmoria v kontexte slovenských záujmov?
Pre mnohých je to stále nejasný koncept. Na rozdiel od našich severných susedov, Poliakov a Maďarov, ktorí majú hlboké historické korene a etablovanú štátnosť, Slovensko neustále ostáva na periférii záujmu. Naše vnímanie Európy sa obmedzuje len na Brusel a názory veľmocí, ako sú Nemecko, Británia a Francúzsko, pričom naša poloha ako súčasť strednej Európy, resp. koridor medzi Jadranským, Čiernym a Baltským morom, nám uniká.
Okrem toho, je alarmujúce, že mnohí ľudia by radšej videli rozpad V4, pričom si neuvedomujú, aké negatívne dôsledky by to pre Slovensko malo. Visegrádska štvorka totiž dokázala presadiť mnohé záujmy našich krajín v rámci EÚ, ktoré by sme ako jednotlivci len ťažko presadzovali. Trojmorie ponúka potenciál nielen pre ekonomickú spoluprácu, ale aj pre politické a diplomatické vplyvy, ktoré by mohli výrazne posilniť našu pozíciu na európskej scéne.
Historický a strategický kontext Trojmoria sa odvíja od iniciatívy, ktorá vznikla pred viac ako sto rokmi, známej ako Medzimorie. Počas posledného desaťročia sa Poliaci snažili transformovať tento koncept do agendy, ktorá sa sústreďuje na infraštruktúru, energetiku a digitálne projekty. Proti týmto presvedčeniam však stoja klamné predstavy o eurofondoch, ktoré sa využívajú len na opravy menších projektov, akými sú školy či parky. Skutočne významné investície sa však zameriavajú na veľké projekty, o ktorých sa rozhoduje na summitoch, akým bol ten v Dubrovníku.
Trojmorie sa snaži prepájať 12 krajín a od roku 2021 je jeho súčasťou aj Grécko, ktoré by chcelo premenovať túto iniciatívu na Štvormorie. Spolu disponujú populáciou 110 miliónov ľudí, čo predstavuje silu schopnú oponovať dominancii Nemecka a Francúzska. Schopnosti mesačne diskutovať o zotavení doby a rozdivideň ofenzívne plány voči centrálnej a východnej Európe sú nevyhnutné pre ďalší rozvoj celého regiónu, vrátane Slovenska.
Naša krajina musí rozhodnúť, či chce byť súčasťou strategických projektov, ako sú Via Carpatia a Via Baltica, ktoré budú spájať naše cesty a železnice s ďalšími dôležitými trasami v regióne. Zatiaľ čo iné krajiny sa aktivne zapájajú do týchto iniciatív, Slovensko sa zdá byť naokolo bez záujmu. Dôležité je si uvedomiť, že piaty plynárenský projekt sa môže dotknúť nášho východného suseda, ktorý síce nie je členom EÚ a ani Trojmoria, no vyzerá, že v budúcnosti by sa tam táto situácia mohla zmeniť. Ak sa nezapojíme, Slovensko riskuje, že významné infraštruktúrne projekty nás obídu a stratíme četné ekonomické príležitosti.
Cieľom summitu v Dubrovníku bolo aj posúdenie prepojení medzi Baltským, Čiernym, Jadranským a Egejským morom. Avšak Brusel za nás diaľnice, železnice a plynovody nepostaví. Pokiaľ budeme ignorovať iniciatívy, akou je Trojmorie, a naďalej budeme poslušne chodiť do Bruselu žalovať a presadzovať záujmy Nemecka a Francúzska, ostaneme na okraji európskej spolupráce. Je čas prebudiť sa a začať sa konfrontovať s realitou – o rok sa bude summit konať na Slovensku, čo je posledná šanca na vyjadrenie našich záujmov v európskom kontexte.
