Slovensko: Medzi Eufóriou a Skúsenosťami po MS 1996
V máji 1996 sa Slovensko ocitlo v zložitom období, keď hokej, ako symbol národnej identity, získaval na význame. V deň, keď v Bratislave explodovalo auto s Róbertom Remiášom a zasiahlo samé srdce spoločensko-politického diania, sa vo Viedni konali vytúžené majstrovstvá sveta v hokeji, kde mala slovenská reprezentácia debutovať v A-kategórii. Vtedajší prezident zväzu, Ján Mitošinka, vyhlasoval, že „slovenský hokej je odsúdený na úspech“, čo symbolizovalo nádeje celej krajiny na úspech na svetovej hokejovej scéne.
Eufória a očakávania
Slovensko malo za sebou dlhú cestu, najskôr muselo prejsť z C-divízie dvoch rokov skvelých výkonov. Pred šampionátom 1996 sa okolnosti zdali byť priaznivé – vybudovali sa silné postavy ako Ľubomír Sekeráš, Miroslav Šatan a Pavol Demitra, a krajina sa vo vlnách hokejovej eufórie snáď ocitla na vrchole. Podľa Sekeráša, „Nikto vtedy nemohol uveriť, že by sme mohli prehrávať. Hokej bol zrazu silným symbolom národnej identity.“
Skúšky a krízy
Ako to už býva, s popularitou prišli aj vysoké očakávania, ktoré sa ukázali ako nebezpečné. Popri eufórii sa Július Šupler, prvý tréner tímu, snažil krotiť nadmerný optimizmus. Na turnaji sa jasne ukázalo, že situácia nie je až taká ružová. Po remíze s Kanadou nasledovala prehra s Ruskom, pričom v tejto prehre Slováci ukázali silný výkon, ale nedokázali prekročiť prah ríše obrovských hokejových národov.
Nečakané komplikácie
Zaujímavé skúsenosti sa dostavili počas turnaja, keď slovenský tím trpel absenciou niektorých zámorských hráčov. Najviac cítili absenciu Róberta Petrovického, ktorý sa dostal do konfliktu so svojím klubom a nakoniec nemohol pomôcť tímu. Podľa Šuplerových slov: „Bolo to čím ďalej ťažšie, keď sme sa snažili udržať v hre bez kľúčových hráčov.“
Skúške na lade
Deň po prehre s Ruskom Slovensko čelilo domácim Rakúšanom. Zápas nevyšiel podľa predstáv; skórovanie so sebavedomím sa rýchlo zmenilo na nervozitu, a nakoniec skončil debakel – prehra 2:1. Táto prehra sa stala ukážkou, ako sa veľké očakávania premenia na sklamanie, a ako sa na športovú scénu okrem triumfu vkradnú aj pochybnosti a kritika.
Úsilie a záchrana pred pádom
Našťastie, slovenský tím sa napokon dokázal vzchopiť a celú situáciu zvrátiť výhrou nad Nemeckom. Keď sa hnev a rozčarovanie vystriedalo s úľavou, tím sa mohol vrátiť domov bez pocitu úplného previnenia. Avšak, uznanie Slováci nedostali – po sklamaní z turnaja, tlak verejnosti sa zmenil a žiaden triumf už nemohol zakrývať nedostatky kondície a tímovej súhry.
Dedičstvo MS 1996
Po týchto majstrovstvách nastal čas reflexie, ktorý hokejovú scénu v Slovensku zásadne ovplyvnil. Slovensko si začalo uvedomovať, že talentom sa postupuje len do určitej miery a že v ceste za úspechom je dôležitejšia aj skúsenosť a pokora. Ako povedal Šatan: „Musíme si byť vedomí, že medzi pocitom ‚patríme tam‘ a skutočným rešpektom je ešte dlhá cesta.“ MS 1996 tak vstúpili do histórie nielen ako sklamanie, ale aj ako krok, ktorý viedol k budúcim úspechom na medzinárodnej scéne.
