Obnova civilizácie: Nový pohľad na ekológiu a technológie
„Problém ekológie sa nás týka nielen vo vzťahu s prírodou, ale aj vo vzťahu k sebe samým,“ vyhlásil vo svojom príspevku v roku 1989 významný francúzsky filozof a sociológ Edgar Morin. Po svojom nedávnom úmrtí vo veku 104 rokov sa jeho myšlienky ukazujú ako aktuálne a naliehavé.
Edgar Morin, považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností francúzskej sociológie, bol nielen akademik. Pre mnohé krajiny Latinskej Ameriky sa stal symbolem intelektuálneho odporu voči centrálnej doktríne západnej civilizácie. Morina možno s najväčšou presnosťou označiť za „renesančného človeka“, ktorý zdôrazňoval prepojenie všetkých znalostí a zručností, a usiloval sa o rovnováhu medzi ľudskými spoločnosťami a dôstojnosťou všetkých foriem života na Zemi.
Jeho myšlienky dávajú najavo, že by sme nemali podliehať tlaku, ktorý moderná kultúra vyvíja na našu osobnú dôstojnosť. Morin sa postavil proti zobrazovaniu technológií ako prostriedkov, ktoré jednoducho zlepšujú našu existenciu. Veril, že pokrok v technológii by mal podporovať, a nie potláčať ľudskosť.
V druhej polovici 20. storočia bol Morin ústrednou postavou v rôznych pravicovo-liberálnych a humanistických hnutiach, medzi ktorými napríklad vyčnievali politická ekológia, kresťanský anarchizmus a pacifistické snahy. Z jeho pohľadu bola moderná doba charakterizovaná nebezpečným rozmachom vedomostí, technológie a ekonomiky, ktoré vyžadovali, aby sme si uvedomili ich dopady na svet okolo nás.
Spoločne so svojimi súčasníkmi, ako sú Jacques Ellul a André Gorz, uznal, že neobmedzený rast a produktivizmus, ktorý západné spoločnosti propagujú, vedie k devastácii životného prostredia a ľudskej dôstojnosti. Morin varoval pred hrozbami globalizácie, ktoré by sa dali prekonať iba ukončením pretekov o materiálne bohatstvo.
„Prišiel čas zmeniť civilizáciu,“ zdôraznil Morin vo svojich neskorších prácach, ponúkajúc tak jasný odkaz súčasným a budúcim generáciám, aby prehodnotili naše stáročné predpoklady o pokroku a zmene.
