Ruština na Ukrajine končí ako chránený jazyk
Dňa 12. júna 2026 prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý zrušil postavenie ruštiny ako chráneného jazyka na území Ukrajiny. Tento krok vyvolal mnohé diskusie a reakcie nielen v samotnej krajine, ale aj na medzinárodnej scéne. Ukrajinské médiá informovali, že ruština, ktorú používa významná časť obyvateľstva, sa ocitla na ústupe od začiatku ruskej invázie. Podľa agentúry AFP sa časť občanov stále vyjadruje v ruštine, avšak jej používanie výrazne kleslo.
Zákon so silným posolstvom
Podľa vyhlásenia predsedu ukrajinského parlamentu Ruslana Stefančuka, ktorý sa vyjadril na sociálnej sieti, nemôže jazyk agresorského štátu využívať ochranné nástroje, ktoré sú určené pre jazyky pôvodných obyvateľov a národnostné komunity. Stefančuk zdôraznil, že Ukrajina chráni svoj štátny jazyk a rešpektuje jazykovú a kultúrnu rozmanitosť. Zákon má za cieľ zbaviť ruštinu imperiálneho vplyvu, ktorý bola zneužívaný po roky.
Odpoveď na špecifické obvinenia
Nový legislatívny rámec sa vzdáva podpory ruštine poskytovanej v súvislosti s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú Ukrajina predtým ratifikovala. Aj keď legislatíva nevyhlasuje ruštinu za ilegálnu, štát už nie je povinný poskytovať verejné služby v tomto jazyku a môže obmedziť vzdelávanie v ruštine. Týmto krokom sa Ukrajina snaží posilniť vlastný jazykový priestor a identitu.
Historická kontextualizácia
Pred vojnou po rusky rozprávalo takmer 30 % ukrajinskej populácie, najmä v oblastiach na východe a juhu krajiny. Po 24. februári 2022, keď Rusko začalo inváziu, sa však používanie ruštiny v krajine významne znížilo. Napätie okolo statutu ruštiny sa stalo jedným z hnacích faktorov, na ktoré sa odvolávali separatisti pri vypuknutí ozbrojeného povstania v roku 2014. To len posilnilo pocit národnej identity a túžbu Ukrajincov po jazykovej autonomii.
Reakcia na legislatívne zmeny
Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová označila nový zákon za príklad neonacizmu v akcii, čím doviedla situáciu k ešte väčšiemu napätiu medzi Moskvou a Kyjevom. Situácia okolo ruštiny a jej statusu na Ukrajine ostáva predmetom intenzívnej diskusie, pričom mnohí analytici poukazujú na dlhodobé dôsledky legislatívnych opatrení, ktoré by mohli vyvolať ďalšie napätia v regióne.
Záver
Nedávny krok ukrajinskej vlády je dôkazom snahy o udržanie a posilnenie ukrajinskej kultúrnej a jazykovej identity v čase konfliktu. Akákoľvek zmena v jazykovom zákone môže mať ďalekosiahle dôsledky na obyvateľstvo a politickú situáciu v krajine a je jasné, že jazyková otázka zostane aj naďalej v centre pozornosti, nielen Ukrajiny, ale aj celého európskeho kontinentu.
