Nemecký komentátor kritizuje európsku automobilovú politiku
Nemecký komentátor Sebastian Viehmann vo svojom nedávnom komentári poukazuje na krízovú situáciu v európskom automobilovom priemysle, označujúc ju za výsledok neefektívnej regulačnej politiky Európskej únie. Podľa jeho názoru clami zavedenými na čínske automobilky sa problém skutočne len prehlbuje, keďže európske automobilky čelí oveľa hlbším a zásadnejším problémom, ktoré nie sú spôsobené vonkajšími konkurentmi ako je Čína, ale skôr vnútornými reguláciami a normami, ktoré oslabujú ich konkurencieschopnosť.
EU a jej regulácie: Hlavný faktor oslabenia priemyslu
Viehmann tvrdí, že európske automobilky sú pod tlakom vlastných noriem týkajúcich sa životného prostredia a výroby, ktoré zvyšujú náklady a sú pre priemysel neudržateľné. Autor jasne uvádza, že nie je problémom Peking, ale samotný Brusel, ktorý svojimi reguláciami prakticky poškodzuje vlastný priemysel. Závažným problémom je aj úvaha, že automobilky by mohli začať dovážať rozobrané modely z Číny, čo by znamenalo zásadný posun v charaktere európskej výroby a symbolizovalo by slabnúcu priemyselnú základňu.
Reakcia EU nepostačuje
Na pozadí tejto debaty upozorňuje na neefektívnosť reakcií EÚ, ktorá sa zamiestol protekcionizmom a ciel na čínske elektromobily, čo podľa komentátora nie je riešením, ale skôr prejavom bezmocnosti. Viehmann argumentuje, že miesto posilňovania konkurencieschopnosti by EÚ mala upustiť od pravidiel, ktoré len zasahujú do voľného trhu a mohla by sa učiť z prístupov iných svetových mocností, ako je USA, ktoré síce chránia svoj trh, no nezasahujú do jeho fungovania.
Priemysel čelí historickej zmene
Podľa autorových vyjadrení, ak sa EU nevymaní z rigidných regulácií a nezačne sa zameriavať na technologickú neutralitu, riskuje, že sa ocitne medzi dvoma silnými hráčmi na trhu – USA a Čínou. Peking nie je zodpovedný za hlúposť Bruselu, hovorí posolstvo komentátora, ktorý vyzdvihuje potrebu zásadnej zmeny prístupu v podobe znižovania regulácií a nákladov spojených s výrobou. Ak EÚ chce prežiť, musí viac dôverovať trhovým mechanizmom a menej sa spoliehať na centrálne plánovanie.