Úzkosť z neustále prichádzajúcich zážitkov: sociálne siete a syndróm FOMO
V súčasnosti sa mnohí z nás ocitajú v situáciách, kedy ich voľný čas je strávený skôr prácou alebo inými povinnosťami, zatiaľ čo ich sociálne siete sú zaplavené zábermi z pláží, festivalov a exotických dovoleniek. Tieto oslnivé momenty, zdôraznené na platformách ako Instagram či Facebook, môžu vyvolávať pocit nedostatku a frustrácie u tých, ktorí nemajú možnosť užiť si podobné aktivity. Školská psychologička Lucia Košťálová zdôrazňuje, že tento fenomén nie je len obyčajnou závisťou, ale skôr syndrómom strachu z toho, že niečo významné zmeškáme, známejším ako FOMO (Fear of Missing Out).
Digitalizácia a porovnávanie: Akú cenu má skreslená realita?
Sociálne siete, najmä počas letných mesiacov, filtre realitu a umožňujú jednotlivcom zdieľať len tie najlepšie momenty svojho života. „Ľudia majú tendenciu ukazovať iba pozitívne aspekty, zatiaľ čo bežné, dokonce aj nepríjemné chvíle zostávajú prehliadané,“ hovorí Košťálová. Tento výber prezentácie života na sociálnych sieťach môže vytvárať zkreslený obraz a spôsobiť, že iní sa budú cítiť, akoby ich život bol menej hodnotný v porovnaní s idealizovanými zábermi.
Pocit zlyhania a negatívna nálada: Na čo dávať pozor?
Odborníčka varuje, že porovnávanie vlastného bežného dňa s očarujúcimi fotografiami z dovoleniek môže pomôcť vytvárať pocity nedostatočnosti. Z psychologického hľadiska sa pri prezeraní takéhoto obsahu môžeme cítiť inšpirovaní, ale rovnako aj sklamaní. „Ak sa naše reakcie nedokážu transformovať do motivácie, tak sa z nich môže stať zdroj frustrácie a zlej nálady,“ upozorňuje Košťálová.
Pozor na downscrolling a jeho následky
Jedným z indikátorov problémov je syndróm downscrollingu — nekonečné prezeranie príspevkov a fotografií, ktoré nahrádzajú reálne spoločenské interakcie a plnenie pracovných povinností. Rovnako získavame dojem, že potrebujeme venovať čas prepínaniu medzi úlohami a odkladáme si dôležité povinnosti, čo môže viesť k pocitom stresu a znechutenia.
Možné riešenia: Detox a sebareflexia
Digital detox, upozorňuje Košťálová, nemusí nevyhnutne znamenať úplné odpojenie od technológií. Namiesto radikálnych krokov je dôležité prispôsobiť používanie sociálnych sietí pre vlastné potreby. „Napríklad, zbytočné notifikácie môžu byť vypnuté, a tak sa môžeme vyhnúť nepokoju z neustáleho sledovania noviniek,“ radí odborníčka. Uvedmenie si, prečo čistíme čas na sociálnych sieťach, môže výrazne ovplyvniť náš pohľad na digitálny svet.
Dôležité je vedieť, kedy je potrebné prijať zmenu
Na záver treba spomenúť, že realizácia digitálnej detoxikácie môže byť účinná, ak si dokážeme určiť, čo nám skutočne prospieva. „Zlatá stredná cesta je obmedziť čas strávený online, aby sme si zakotvili vyvážený prístup a monitorovali tak náš konzum digitálneho obsahu,“ uzatvára Košťálová.
O syndróme FOMO a jeho dopade na naše psychické zdravie sa môžeme dozvedieť viac v rozhovore s odborníčkou, kde sa podrobnejšie zaoberá aj riešeniami a prevenciou.
