Kamery mali byť chorvátske, rezort bol podľa Kaliňáka uvedený do omylu
V aktuálnom rozprave okolo kamier ministerstva vnútra, ktoré mali sledujúcu funkciu, sa opäť objavili vážne obvinenia. Erika Kaliňáka z Smeru-SD a Miriam Lexmann z KDH vo svojej diskusii rôzne interpretovali výskyt ruských komponentov v týchto zariadeniach. Opozícia tvrdí, že ide o zásadný bezpečnostný prešľap, zatiaľ čo koalícia sa bráni tým, že neprešlo k žiadnemu ohrozeniu občanov.
Postupne sa ukázalo, že testované kamery neboli iba neškodným experimentom. Ruské súčiastky, ktoré objavil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ), vyvolali medzi odborníkmi obavy o národnú bezpečnosť a správne nakladanie so citlivými údajmi občanov. Lexmann kritizovala ministerstvo za nedostatočný interný audit a požadovala, aby Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, prevzal zodpovednosť za tento závažný incident.
Politické diskusie sa zintenzívnili, keď Lexmann pripomenula svoje predchádzajúce skúsenosti s čínskymi termokamerami. „Podarilo sa mi zabezpečiť ich stiahnutie pre obavy o ochranu osobných údajov,“ uviedla. Jej argumentácia sa opiera o nekompromisný prístup k ochrane osobných a citlivých dát v čase rastúceho geopolitického napätia. S odkazom na ruské komponenty dodáva, že tieto kamery mohli byť závažným nebezpečenstvom pre bezpečnosť Slovenska.
Na druhej strane, Kaliňák odmietol, že by išlo o vážne ohrozenie, pričom zdôraznil, že kamery nikdy neboli zapojené do systému. Vyhlásil, že ich úlohou bolo len testovanie a že všetky obavy sú prehnané. Povedal, že testovací projekt bol zastavený, pretože sa objavili otázky týkajúce sa bezpečnosti.
Lexmann zároveň kritizovala dodávateľskú firmu, ktorá podľa jej slov nemala dostatočné skúsenosti a mala podozrivé pozadie. „Prečo si ministerstvo vybralo firmu bez skúseností, ktorá mala webovú stránku založenú krátko pred obstarávaním?“ žiadala Lexmann. Ukázanie na nesprávne vedenie a nedostatok transparentnosti v procese verejných obstarávaní naznačuje, že veci sa nemuseli riadiť najlepšími praktikami.
Polemika pokračuje aj na pozadí oficiálnej správy NBÚ, ktorá upozorňuje na reálne riziká dané ruskými komponentmi v systéme. Lexmann vzniesla zásadnú otázku: „Čo by sa stalo, keby sa problém objavil až neskôr?“ V tomto kontexte je evidentné, že monitorovanie a ochrana technológie by mali byť predovšetkým prioritou kancelárie, ktorá spravuje citlivé informácie o občanoch.
Celá situácia tak prináša otázky o našich aktuálnych bezpečnostných praktikách. Ako je možné, že technológie s pochybým pôvodom prechádzajú testovaním a následne aj implementáciou? Toto je otázka, ktorá si zaslúži odpovede, aby sa predišlo podobným incidentom v budúcnosti.
