Alarmujúca situácia v slovenských mestách
Na pozadí čoraz častejších vykrádačiek a drobných krádeží v obchodoch sa vyrojili hlasy samospráv upozorňujúcich na katastrofálnu bezpečnostnú situáciu. Primátori miest, vrátane Matúša Valla a Richarda Rybníčka, sa zhodujú, že legislatívne zmeny, akými sú nedávno schválené novely Trestného zákona, vytvorili prostredie, ktoré páchatelom umožňuje páchať trestné činy bez obáv z postihu.
Nezmyselná argumentácia
Minister spravodlivosti Boris Susko sa k proklamovanej „zvýšenej kriminalite” postavil skrze argumentáciu, že za stavozodpovedá opozícia, ktorá v minulosti vystupovala s tvrdeniami, že „kradnúť sa oplatí”. Kým však oficiálne štatistiky demonštrujú skutočný úpadok verejnej bezpečnosti, zdá sa, že odpoveď vlády na tento problém spočíva v prehlbovaní minimálnych trestov, ako aj posúdení hranice priestupkov a trestných činov.
Realita, ktorá nemôže byť ignorovaná
Situácia sa stáva ešte závažnejšou, keď prídeme k faktom. Ľudia už prestali hlásiť krádeže, pretože ich pachateľom sa zdá, že im legislatíva nahráva. Primátor Nitry, Marek Hattas, vyjadril obavu, že priestupky sa vymkli spod kontroly a že je potrebné preklasifikovať mnohé z nich na trestné činy. Takéto názory prichádzajú i z Bratislavy, kde pocit zhoršenej bezpečnosti žije nielen v srdciach občanov, ale aj medzi obchodníkmi.
Volanie po účinnej legislatíve
Samosprávy vyzdvihujú nutnosť posilniť zloženie mestských policajtov a zreteľne definovať trestné činy, hlavne v kontexte drobnej kriminality. Je zrejmé, že problémy sa nezmenšia, pokiaľ nedôjde k razantnému preceneniu legislatívnych opatrení, ktoré teraz zjavne zlyhávajú vo svojej praktickej aplikácii.
Pochybnosti o správnosti legislativity
Podľa legislatívy je zmena hranice priestupku na úroveň 700 eur otázkou intenzívnych diskusií, ktoré však často ignorovali predpovedanú realitu. Predstavitelia miest sa s radosťou pišú o aplikáciách, ktoré evidentne zlyhávajú, a už teraz je jasné, že bez účinnej zmeny na legislatívnej úrovni sa situácia len zhorší. Tí, ktorí by mali dozerať na dodržiavanie práva, sa často snažia hodiť zodpovednosť na druhých.
Žilinkova zásadná pripomienka
Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nenechal ujsť príležitosť vyžadovať úpravy Trestného zákona, ktoré by taktiež brali do úvahy individualizáciu trestného činu. V tejto súvislosti sa vznesie otázka, akú silu má legislatíva, ak si žiada repasovanie pravidiel v momente, kedy sa polícia a samospráva snažia bojovať proti rastúcej agresivite a drobnej kriminalite v mestách.
Tak sa zdá, že kým politici a ich zástancovia v rétorike opakujú nezmyselné konverzácie, obyvateľstvo sa naďalej nachádza na okraji. Snaha o vrátenie „horalkového paragrafu” ukazuje, že možno i v zákonodarnej oblasti zafunguje zdravý rozum, avšak rešpekt k realite býva zvyčajne dlhodobo ignorovaný.
