Emília Vášáryová a Emil Horváth opäť na jedno javisko
Legendárni herci Emília Vášáryová a Emil Horváth sa opäť stretli na divadelnom javisku, aby oživili svoju slávnu inscenáciu Eugèna Ionesca Stoličky. Tento absurdný dramatický kúsok, ktorý zaujal divákov na viac než 250 reprízach, je známy svojou hlbokou metaforou o ľudskej samote a márnosti komunikácie. Zároveň ide o dôkaz ich majstrovských hereckých výkonov, ktoré sú aj po rokoch nezabudnuteľné.
Na rozhlasovú verziu tejto výnimočnej hry sa obaja herci pripravovali s rovnakou intenzitou ako na pôvodnú divadelnú inscenáciu. Emília Vášáryová, ktorá si prvýkrát Ionescovu hru pozrela ešte ako študentka, hovorí o jej vplyve na divadelnú kultúru a na jej vlastný život. „S touto hrou sme sa veľmi natrápili, pretože sme do nej vložili svoje pocity o starých a mladých ľuďoch, o podstate života,” dodáva herečka.
Súčasné uvedenie Stoličiek vo vysielaní Rádia Devín a Rádia Slovensko je nielen obnovením klasického diela, ale aj činom, ktorý vzdáva hold jedným z najúspešnejších divadelných inscenácií v histórii slovenského divadla. „Pre mňa je to pocta a zároveň výzva, opäť sa s tými postavami stretnúť,” hovorí Vášáryová o náročnosti nielen psychologicky, ale aj fyzicky.
Stoličky, s ich neviditeľnými hosťami a absurdnými situáciami, metaforicky odrážajú zložitosti existencie. „Absurdné je život, absurdné hry sú dobré,” konštatuje Vášáryová s úsmevom a zachytáva podstatu diela, ktoré vzniklo na základe empatie a hlbokého zamyslenia.
Inscenácia sa dočkala pozitívnych ohlasov a oceneniam nielen zo strany odborníkov, ale aj divákov, ktorí na predstavenia navštevovali, hoci sa od premiéry uplynulo už množstvo rokov. Je jasné, že herci prinášajú do svojich výkonov nielen technickú precíznosť, ale aj kus seba samých, čo robí z tejto hry nadčasovú klasiku.
Prevzatím úlohy oboch postáv v rozhlasovom projekte sa herci snažia o prenesenie atmosféry a citového prežívania z divadelného javiska na rozhlasové frekvencie, čo je výzva, na ktorú sa snažia reagovať rovnakou vážnosťou a odhodlaním. Očakávajú, že diváci budú túto rozhlasovú verziu vnímať rovnako silno ako kedysi, keď sa po prvýkrát objavili na javisku v Slovenskom národnom divadle.
Emília Vášáryová a Emil Horváth teda nesedia len na jednej stoličke v abstraktnom zmysle, ale skutočne spoločne ožívajú klasiku, ktorú nezaprie ani čas. Ich zjednotenie na jednej ploche opäť ukazuje, aké dôležité je komunikovať a porozumieť si, aj v absurdnom svete, kde slová často strácajú svoj význam.
