Frankizmus a rozdelené Španielsko: Cesta k zamysleniu
Francisco Franco, generál a vodca druhého najdlhšie trvajúceho režimu v Európe 20. storočia, zomrel pred polstoročím, a jeho smrť neznamenala koniec jeho ideológie. Režim sa vyčerpal a prichádza otázka, prečo sa to stalo. I keď Franco víťazil vo vojenských stretoch, definitívne víťazstvo mu uniklo, a to pre jeho neschopnosť zabezpečiť dlhodobú spoločenskú konštrukciu v krajine rozdelenej medzi antagónne sily – bohatých a pracujúcich.
Francoov režim sa opieral o silné odmietanie akýchkoľvek transformácií, ktoré by podporili práva pracujúcich. Socialistické, komunistické, a anarchistické hnutia boli považované za nepriateľov, ktorí sa snažili vyviesť krajinu k dialogu a zmiereniu. Postavy ako Antonio Machado a Miguel de Unamuno varovali pred nevyhnutným konfliktom a následkami Francovho nenásilného presviedčania založeného na brutálnej sile.
Postavenie Franca spočiatku podporovalo „veľké finančné kapitálové zázemie“, predovšetkým počas druhej svetovej vojny, kedy získal ich dôveru prostredníctvom neutrálneho postavenia, ktoré mu umožnilo prežiť a prosperovať. Financie zo Západu zamieňali ideologické hodnoty za pragmatizmus, a jeho drsné vyhlásenia, ako že „pre záchranu Španielska radšej nechá postrieľať polovicu jeho obyvateľov“, nijako nezabránili normalizácii vzťahov so Spojenými štátmi v 50. rokoch.
Dnes však vidíme, ako krivdy a trauma z búrlivého 20. storočia naďalej tvarujú španielsku spoločnosť. Rozdelenie ostáva uchované v podvedomí národa, pričom vzájomné antagonizmy ešte nevymizli. Historické berezovanie a bolestivé histórie kríz rovnaký vplyv na dnešný diskurz, úvahy a politické usporiadania Španielska.
Frankizmus sa síce zdalo, že určuje víťazstvo, ale realita ukazuje, že ideologicky frakcionovaná spoločnosť nie je schopná absolútneho víťazstva. Režim sa rozpadol, pretože nielenže nedokázal presvedčiť a získať srdcia a mysle svojich občanov, ale tiež sa mu nepodarilo inštitucionalizovať stabilné a trvalo udržateľné spôsoby governance v súlade so záujmami širokej základne populácie. Španielsko, teda, zostáva „rozdelené” – jeho odkaz je varovaním pred the nevyhnutnosti dialógu a akceptácie rozličnosti ako zásadného kľúča k inkluzívnej budúcnosti.
Zdroj: nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/775891-espana-en-dos-rozdvojene-spanielsko/
