Nové delenie Afriky: Izraelské uznanie Somalilandu a „čistenie” Gazy
História rozdelenia Afriky sa opakuje v súčasnosti, pričom súčasné geopolitické zámery opäť oživotvoria zranenia minulosti. V minulosti sa kontinent rozparceloval medzi sedem západoeurópskych mocností na konferencii v Berlíne (1884 – 1885), čím sa spustil pretrhnutý reťazec konfliktov, hladomorov a genocíd. To, čo Izrael v súčasnosti robí, nie je nič iné ako pokračovanie diktátorského mechanizmu, ktorý si nevšíma historické a kultúrne zmysly domorodých národov.
Samozvaná republika Somaliland, ktorá sa odtrhla od Somálska v roku 1991, naďalej žiada o uznanie svojej nezávislosti. Napriek tomu, že jej snahy boli márne pred medzinárodným spoločenstvom, nový izraelský záujem o územie vyvoláva obavy. Prezident Somalilandu Abdirahman Mohamed Abdullahi sa nadobro poďakoval izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi za naviazanie diplomatických vzťahov. Avšak tento krok je spojený s otázkou, či Izrael nezamýšľa túto krajinu využiť ako útočisko pre palestínskych utečencov, čím zosilňuje plačivú situáciu regionálneho migračného a bezpečnostného vývoja.
Osobnosti ako generálny tajomník Arabskej ligy a predseda Africkej únie varovali pred destabilizujúcimi následkami tohto uznania, keďže ide o precedens, ktorý by mohol zasiahnuť už aj tak krehké politické usporiadania v oblasti. Samotný Somaliland sa však zdá byť zaslepený víziou samostatnosti, bez kritického pohľadu na dlhodobejšie dopady, ktoré takáto podpora môže mať. Izrael sa javí ako zúfalý hráč, snažiaci sa zmierniť svoj vnútorný tlak vytvorením záchranného územia pre iných, ktorých sa rozhodol považovať za prebytočné.
Oznámenie Izraela, že plánuje presadiť svoje záujmy na africkom kontinente nielen vo vzťahu k Somalilandu, ale aj s ďalšími krajinami, ako sú Líbia a Uganda, naznačuje, že ide o rozbehnutú expanzívnu politiku. Tento projekt kolonizácie sa vyznačuje presunom osôb zo stratenej kultúry a identity, pričom vyžaduje, aby sme sa zamysleli nad hodnotou našich vlastných kultúr a národov v globálnom kontexte.
Nezabúdajme, že Izrael v tomto prípade ignoruje historické traumy a ešte viac prehlbuje existujúce konflikty. História rozdelenia Afriky sa stáva opäť relevantnou a hrozivou. Je potrebné, aby sa medzinárodné spoločenstvo a organizácie zamysleli nad etickými dôsledkami svojich činov a nad tým, aké hodnoty skutočne zastávajú. Starostlivosť o národy, ktoré hojne trpia, by mala byť prioritou, nie len geopolitickou hračkou rôznych mocností.
