Nastal koniec života v lži
Pred dvadsiatimi rokmi, keď sa na divadelné dosky dostala hra Toma Stopparda, mala som ako študentka z Cambridge, ktorá študovala v Prahe film, hlboké emocionálne prežívanie. Dielo tento dramatik zasadil do kontextu konfliktu medzi komunizmom a kapitalizmom v bývalom Československu a osvetlilo konfrontáciu medzi ideálmi a realitou spôsobom, ktorý ma hlboko oslovil. O dve desaťročia neskôr sa jeho odkaz opäť prihlásil o slovo prostredníctvom nedávneho prejavu kanadského premiéra Marka Carneyho na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.
Mark Carney na tomto fóre jasne uviedol, že „poriadok založený na pravidlách slabne“ a že prechádzame „zlomom, nie prechodom“. Ponúkol potrebnú reflexiu o súčasnom stave globálneho usporiadania. Po takmer štyroch desaťročiach od pádu Berlínskeho múru, mnohí západní rozhodovatelia považovali existujúce medzinárodné poriadky za trvalé a stabilné. Carney, ako líder tohto poriadku, však túto víziu skepticky spochybnil.
Kedysi dominantné mocnosti teraz už prestali aj len predstierať, že dodržiavajú pravidlá a hodnoty. Milióny si uvedomujú, že existuje rozpor medzi formálnymi pravidlami a praktickým presadzovaním moci. Podľa Carneyho multilateralizmus, ktorý definoval povojnovú éru, čelí reálnym hrozbám, a organizácie ako OSN sa dostávajú k bodu bez návratu, ktorý hrozí kolapsom.
Carney sa ohradil voči myšlienke, že systém je postavený na slabých základoch, reflektujúc slávnu Tukydidovu myšlienku, že „silní robia, čo môžu, a slabí trpia, čo musia“. Svojím prejavom a odkazom na Václava Havla zdôraznil, že desaťročia sme žili v klamstve – klamstve o tom, že moc vyžaduje pravdu, avšak realita ukazuje opak. Systémy fungujú nielen vďaka sile, ale aj vďaka ochote spoločnosti akceptovať faloš.
Súčasná realita nám ukazuje, že sme zamieňali jednu lož za druhú. Stredné mocnosti ako Kanada, Japonsko a vyspelé krajiny západnej Európy sa zaviazali k systému, ktorý je neudržateľný. Carney otvorene priznávajú, že skutočnosti potvrdené v praxi sa v mnohých prípadoch nedodržiavajú a ani nikdy nedodržiavali, nech už z dvojakého metra praxí, kde mocní sa vyhýbajú zodpovednosti.
Carneyho vyhlásenie, že musíme odmietnuť nostalgiu za nefunkčným systémom založeným na pravidlách, nás vyzýva k reflexii. Musíme sa postaviť proti cynizmu, ktorý ochromil diskusie o medzinárodnej spolupráci. Historicky sa mnohé ideologické boje nesústreďovali len na materiálne zisky, ale aj na legitimizáciu. V dnešnom svete, ktorý nesie podobné znaky, sa konflikt medzi kapitalizmom a komunizmom javí ako relevantný.
Požiadavka na otvorenie očí a odvážne prijatie pravdy ostáva naliehavá. Carneyov prejav nebol iba politickou deklaráciou, ale aj pozvánkou k transformácii: zmena spočíva v prijať autentický dialóg a iný prístup k globálnym problémom. Systémy, ktoré sú dnes na pokraji kolapsu, nesú aj stopy podriadenosti prostých ľudí. Človek prestáva zapájať sa do lží, a ilúzia sa prudko prepadá. Každý krok k pravde znamená začiatok cesty za skutočnou emancipáciou.
