O cestovaní v čase a prečo démoni vojny nikdy nespia
Moje remeslo ma doviedlo na miesta v rôznych kútoch sveta, kde žijú ľudia na rôznom stupni vývoja. Naše cesty tak občas nie sú len geografickými presunmi, ale aj istou formou časového putovania. V mnohých situáciách som mal šťastie stretnúť jedincov, ktorí sa snažili preniknúť za horizont jednej generácie a vidieť veci širšie.
Ešte v mladom veku som mal možnosť porovnávať situáciu v Strednej Amerike, konkrétne v Nikarague a Kostarike. Tieto krajiny, hoci navzájom blízke historicky, kultúrne a jazykovo, sa vyznačovali diametrálne odlišným smerovaním. Pamätám si obdobie, keď po páde Dvojičiek v New Yorku nastali zásadné zmeny v prosperujúcej Amerike, zatiaľ čo na Karibiku som bol svedkom trvalého konfliktu ovplyvneného starými autoritami ako bratia Castrovcov. V poslednej dobe som mal príležitosť nahliadnuť do duše dvoch národov EÚ, Írov a Rumunov, ktorí nám, aj keď sú na opačných koncoch, majú čo povedať z hľadiska kultúrnych a historických väzieb.
V súvislosti s mojimi zážitkami v USA ma fascinoval technologický pokrok, ktorý som pozoroval, zatiaľ čo Stredná Európa sa vyvstávala z tieňa totalitárnych režimov. Bol to pocit oslobodenia, keď som mohol telefonovať z auta a plánovať si záležitosti už vopred. Pamätám si na rodinnú cestu po USA, kedy sme s kreditnou kartou precestovali až na Havajské ostrovy, zatiaľ čo v hotovosti som mal len pätnásť dolárov. Tento druh technologických pokrokov, akým bol internet, nás dobiehal až neskôr.
Dôkaz, že Slováci dokážu byť na správnej strane dejín
Počas môjho intenzívneho pobytu vo Washingtone som sa podrobne zaoberal históriou slovensko-amerických vzťahov. Tieto poznatky som neskôr zúročil na diplomatických misiách v Rumunsku a Írsku. V rámci tejto práce som sa snažil propagovať dielo Andyho Warhola a priniesť pozornosť na osobnosti ako Michal Bosák, bankár a zakladateľ dôležitých väzieb, ako aj vojaka Michala Stranka, ktorý za svoj život bojoval za USA počas druhej svetovej vojny.
Kedysi som sprevádzal delegácie na národný cintorín v Arlingtone, ktorý dominuje impozantné súsošie z Iwo Jima, kde sa nachádzal aj Seržant Strank. Jeho história je svedectvom o tom, ako Slováci dokázali prispieť k dôležitým momentom americkej histórie, i keď ich meno dodnes nie je dostatočne známe.
Širší európsko-americký kontext
V snahe o pochopenie širšieho kontextu som sa aktívne stretával s akademickými inštitúciami a diskutoval o našej krajine, pričom som čelil mnohým otázkam o motivácii amerických študentov. Medzi najlepšími študentmi sa ukázali mladí ľudia z juhovýchodnej Ázie, ktorí predbiehajú svojich amerických rovesníkov disciplina, cieľavedomosťou a usilovnosťou. Tento rozdiel v prístupe k vzdelávaniu naznačuje, aké posuny sa v kultúrnych hodnotách v súčasnej Amerike odohrávajú.
Jeden dojemný zážitok mi pripomenul, ako bizarné môže byť spojenie medzi kultúrnymi symbolmi – vo vlastnom dome sme si doniesli krásny betlehem z Ameriky, ktorý skončil ako produkt Číny. Tieto paradoxy sú súčasťou života, a aj keď sme sa smiali, vedome ukazovali na zložitosti globálneho prepojenia. Pred Vianocami som sa podelil s humoristickým zážitkom o tomto betleheme so slovenským partnerom a jeho reakcia zdôraznila, aké skryté napätia a otázky nás obklopujú.
Záver
Ako som sa zúčastňoval diskusií, dialógov a preskúmaval historiu, uvedomil som si, že America nie je len odrazom Európy, ale má svoje vlastné hodnoty a tradície, ktoré utvárajú jej spoločnosť. Dlhodobo vznikający kultúrny dialog medzi USA a Európou nás vyzýva hľadať spôsoby a formy posilnenia vzťahov, keďže na obzore sa vynárajú nové výzvy, ktorým musíme čeliť spolu, s dôrazom na spoločné záujmy.
Démoni vojny nikdy nespia, len trpezlivo čakajú na moment, kedy sa staré konflikty môžu opäť vynoriť. Na tejto ceste dokonca aj malý národ môže nájsť svoj hlas a má prístup k osudu európskeho mierového projektu, ak si uvedomí svoju hodnotu v histórii a odváži sa postaviť na správnu stranu dejín.
