Adam Smith a stratená morálna ekonomika
V roku 2026 si svet pripomenie 250. výročie vydania Smithovho dielo „Bohatstvo národov“, no otázkou ostáva, ktorú verziu tohto mysliteľa by sme mali oslaviť. Mal by to byť chladný „otec zakladateľ“ modernej ekonómie alebo empatický filozof, ktorý napísal „Teóriu morálnych citov“? Tento „problém Adama Smitha“ sa ako nesmrteľný mýtus tiahne celými storočiami, zahŕňajúc nielen rozpor v jeho vlastnej filozofii, ale aj naše zložitosti okolo morálnych hodnôt a trhového hospodárstva.
Pôvodne formulovaný nemeckými ekonómami koncom 19. storočia, tento rozpor ilustruje kontrast medzi morálnymi motiváciami a materialistickými kalkuláciami. Názory historických ekonómov ako Wilhelm Hasbach a August Oncken svedčili o tom, že prechod od súcitu k egoizmu bol v kontexte priemyselného kapitalizmu logický a potrebný, hoci nie úplne pochopený.
Problém však nespočíval len vo vtedajších ideách. Neskorší špičkoví ekonómovia a filozofi ako Jacob Viner a neskôr redaktori „glasgowského vydania“ Smithových prác ukázali na synergický tlak medzi jeho dvoma významnými dielami, pričom on neodmietol svoju morálnu filozofiu, ale ju zároveň preniesol do ekonomického diskurzu. Koncept „neviditeľnej ruky“ sa nikdy nemal chápať ako oslava chamtivosti; išlo o objasnenie, ako individuálne motívy, ak sú správne usmernené, môžu vyústiť do spoločenského dobra.
Najintenzívnejšie ich rozdelenie medzi morálnym a trhovým rámcom sa stalo rozhodujúcou líniou našich čias, najmä po krízach, akými boli finančná kríza 2008 a súčasné výzvy klimatických zmien. Ak sa naša ekonomika a etika naďalej rozvíjajú oddelene, je pochybné, akú budúcnosť si môžeme predstaviť.
Nové prístupy oslovili aj moderné kritiky. Amartya Sen varoval pred redundantným čítaním Smitha, ktorého myšlienky o vlastnom záujme by sa nikdy nemali redukovať de facto na chamtivosť. Smithova morálna ekonomika sa zakladá skôr na súcite a kolektívnych hodnotách, než na malicherných výhodách.
Jasne to ilustruje i súčasný tlak na obnovu morálnych prístupov v ekonomike. Napríklad Charles Griswold a Emma Rothschildová poukazujú na to, že rozdelenie medzi morálnym a ekonomickým je historický prebytok, ktorého sa musíme urgentne zbaviť. Prevážna časť mysliteľov 18. storočia už rozpoznávala, že bez morálnych cieľov je každá ekonomika odsúdená na zlo.
Súčasné analýzy si vyžadujú nie reinkarnáciu trhových alebo morálnych ideálov, ale súlade a komunikácie oboch. Rozuzlením takzvaného problému Adama Smitha si môže ocitnúť hlbokú trhlinu medzi efektívnosťou a empatiou, tej, ktorá ohrozuje samotné základy západnej civilizácie. Je čas uznať Smitha v jeho úplnosti a plne zapojiť morálne cnosti do hospodárskych praktík a politického usporiadania. Je čas, aby sme prekonali neporozumenia a projektovali novú etiku do našej ekonomiky, aby sme mohli pokračovať v dialógu, ktorý Smith sám začal, a jehož odkaz musíme dnes obnoviť.
Zdroj: nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/774171-adam-smith-a-stratena-moralna-ekonomika/
