AKO EURÓPSKA KOMISIA (NE)DODRŽIAVALA V ROKU 2025 PRÁVO EÚ
Európska komisia má každoročne prepracovať správu o stave práva v EÚ, s dodatkami súvisiacimi so právnym štátom v členských štátoch. V roku 2025 sa hodnotenie týkajúce sa Slovenska ukázalo ako obzvlášť kritické, pričom správa obsahovala množstvo odporúčaní, ktoré odhaľovali znepokojivý vývoj v politickej kultúre a legislatívnych praktikách. Tak túto správu predložila Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií, ktorá zdôraznila, že prostredie sa stáva čoraz nepriateľskejším voči médiám a obhajcom občianskej spoločnosti.
Komisia vyjadrila znepokojenie nad narastajúcim tlakom na občiansku spoločnosť v Slovenskej republike. Politici sa v posledných rokoch čoraz častejšie vyjadrujú negatívne k mimovládnym organizáciám, čo vyústi do právnych zmien, ktoré posilňujú kontrolu nad nimi. Správa upozornila, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, novela zákona o mimovládnych organizáciách je v rozpore s ústavou, čo dokumentuje poškodzovanie právnych normatívov zo strany EÚ a jej inštitúcií.
Veľkým problémom ostáva aj nedodržiavanie transparentnosti a správnych praktik pri legislatívnej tvorbe. Komisia vyzvala na zabezpečenie účinných verejných konzultácií, avšak otázka je, ako jej samotná predsedníčka, Ursula von der Leyenová, dodržiava právo EÚ. Jej dve odvolávania v tomto roku za nedodržanie základných pravidiel transparentnosti vzhľadom na kauzy ako Pfizergate vrhajú na spravodajské praktiky EÚ tieň podozrenia.
AKO KOMISIA CENZURUJE MÉDIÁ
Podľa Európskeho aktu o slobode médií, ktorý nadobudol účinnosť 7. mája 2024, by EÚ mala chrániť redakčnú nezávislosť. Opak je však pravdou. Kauza okolo portálu Euractiv, ktorému bola zakázaná účast na brífingoch s dôvernými informáciami, poukazuje na novú, nebezpečnú prax cenzúry v rámci EÚ. Šéfredaktor Matthieu Karnitschnig označil tento krok za odvetný, vzhľadom na predchádzajúce kritiky vedenia komisie.
Prax preukazuje, že redaktori, ktorí sa neboja kritizovať, sa stali terčom EÚ a jej zamestnancov. Práca novinárov je stavaná do nepriaznivej pozície, pričom sa voči nim zintenzívnilo verbálne násilie a prejavy nedôvery zo strany politikov. Obzvlášť po voľbách do europarlamentu v máji 2024, kedy sa politická scéna posunula k výraznej deregulácii a uprednostňovaniu záujmov biznisu pred obranou občianskej spoločnosti.
AKO SA V EK TVORIA LEGISLATÍVNE PREDPISY
Napriek tomu, že Európska komisia je zaviazaná analyzovať dopady legislatívy pred jej predložením Európskej rade a parlamentu, realita zvyčajne nasvedčuje, že konzultácie sú neefektívne. Rozdelenie možností medzi biznisom a mimovládnymi organizáciami ostáva výrazne nevyvážené. Oblasť vytvárania právnych predpisov sa tak stáva hre na politickú moc a lobby záujmov, ktoré si presadzujú svoje agendy bez ohľadu na potreby občianskej spoločnosti.
Racionálne je vnímané, že EÚ ignoruje potreby a práva malých a stredných podnikateľov, ako aj mimovládnych organizácií. Témy, ktoré sa v rámci legislatívy objavujú pod hlavičkou „lepšej regulácie“, majú pre hlavných aktérov len maskovať realitu, kde chýba predstaviteľnosť a transparentnosť. Kritika zo strany organizácií ako Corporate Europe Observatory ukazuje, že EÚ sa čoraz viac podobá na autokratické režimy, v ktorých mocenské štruktúry marginalizujú pomenované skupiny v prospech záujmov veľkých korporácií.
Celkovo, postavenie Európskej komisie a jej dodržiavanie pravidiel práva EÚ je otázne. Občianska spoločnosť sa nachádza na pokraji existenčných problémov, zatiaľ čo procedurálny aspekt legislatívneho procesu sa zdá byť podriadený lobistickým záujmom. Pre Európsku komisiu bude dôležité znovu získať dôveru, ak chce preukázať svoje legitímne postavenie v rámci EÚ a dodržiavať základné práva a slobody, ktoré ochraňuje.
