Bezzubá deklarácia naráža na kľúčový problém
V rámci každoročnej klimatickej konferencie zmluvných strán OSN sa opäť riešila otázka financovania boja proti klimatickej kríze, pričom sa opakovane sľubovali finančné navýšenia. Tento rok, v brazílskom Beléme, si účastníci stanovili cieľ dosiahnuť do roku 2035 ročný toky vo výške 1,3 bilióna dolárov smerovaných do rozvojových krajín, nadväzujúc na závery z predchádzajúcej konferencie v azerbajdžanskom Baku.
Avšak aj tento ambiciózny cieľ sa stretáva s viacerými problémami. Primárnym problémom je skutočnosť, že navrhované sumy sú obvykle nižšie než požiadavky chudobných krajín a ich podporovateľov. Napríklad v prípade adaptácie na klimatické zmeny, chudobné krajiny žiadali o strojnásobenie financovania na 120 miliárd dolárov ročne do roku 2030, avšak opäť sa stretli s odporom EÚ a Japonska a boli nútené akceptovať len strojnásobenie do roku 2035.
Analýza britskej webovej stránky Carbon Brief upozornila na problém inflácie, ktorý sa dá prirovnať k Dzurindovmu sľubu dvojnásobných platov. Nie je jasné, na akom základe sa tieto sumy budú množiť, ako aj to, či sa jedná o verejné alebo súkromné prostriedky.
Ďalším kľúčovým problémom je existencia zmiešaných peňazí, ktoré sa považujú za zásadnú súčasť finančného balíka. Historicky sa takéto modely už raz podieľali na globálnej finančnej kríze v roku 2008. „Od miliárd k biliónom“ je heslo Svetovej banky, ktoré indikuje, že dostatočným presunom reálnych peňazí medzi aktívami je možné vytvoriť takzvané nové aktíva, ktoré budú následne prisľúbené na boj proti klimatickej kríze. Vzniká otázka, aká stabilná bude takto postavená finančná architektúra a či sa poučila z histórie.
Počas klimatickej konferencie bola prijatá aj Belémska deklarácia boja proti environmentálnemu rasizmu, avšak podpísalo ju iba niekoľko krajín z globálneho Juhu, ako Brazília, Čína a Venezuela. Z tejto bezzubé deklarácie opäť vyplýva, že sľuby o financovaní, aj keby sa hovorilo o ohromujúcich sumách, len zmierňujú negatívne toky peňazí z chudobných do bohatých krajín. V tomto ohľade sa zdá, že priemyselná spolupráca s Čínou môže byť nakoniec dôležitejšia než klimatická pomoc, pričom lacné čínske technológie by mohli pomôcť obmedziť závislosť od fosílnych palív, ktorých spotreba v menej rozvinutých krajinách naďalej rastie.
Dedičstvo kolonializmu
Problémy, ktoré bránia naplneniu sľubov o klimatickej pomoci, sa tiež viažu na dedičstvo kolonializmu. Princíp zdieľania zodpovednosti, zakotvený už na Summite Zeme v Riu de Janeiro v roku 1992 a zopakovaný na parížskej konferencii v roku 2015, sa ukazuje ako neuplatniteľný. Výskum totiž preukazuje, že 90 % nadmerných emisií oxidu uhličitého pochádza z bohatého globálneho Severu, čo nielenže narúša princíp spravodlivosti, ale aj vyvoláva ďalšie otázky o reálnych zámeroch vyspelých krajín.
Každoročne tok miliárd až biliónov dolárov prebieha od chudobných do bohatých krajín, čo robí akékoľvek navýšenia sľubovaných klimatických peňazí len slabým odrazom skutočného stavu vecí. Mnoho pozorovateľov sa domnieva, že pravá pomoc chudobným krajinám nebude spočívať len v sľuboch, ale aj v konštruktívnej priemyselnej spolupráci, ktorá skutočne umožní pokrok vo vzájomnom rozvoji a prekonávanie klimatických výziev.
Zdroj: nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/776936-klimaticka-nespravodlivost/
