Brusel vyvíja tlak na jednomyseľnú dohodu pre Ukrajinu
V piatok večer došlo k dôležitému stretnutiu medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bruseli. Cieľom bolo nájsť konsenzus ohľadom finančnej pomoci pre Ukrajinu, pričom sa najviac diskutovalo o možnom využití zmrazených ruských aktív. Zhodli sa, že všetky členské štáty EÚ musia niesť rovnaké riziko, avšak Belgicko, zastúpené premiérom Bartom De Weverom, sa vyjadrilo proti tomuto postupu.
Nejednotnosť EÚ ohľadom finančnej podpory
Konkrétne, rokovania sa zameriavali na dva varianty, ktoré navrhla Európska komisia na podporu Ukrajiny v rokoch 2026 až 2027. Prvý variant sa týkal pôžičky z rozpočtu EÚ, ktorá by si vyžadovala súhlas všetkých štátov. Druhý variant, na ktorom trvá kancelár Merz, zahŕňa reparačné pôžičky zabezpečené ruskými aktívami. Takéto kroky sú však spochybňované najmä v Belgicku, ktoré má obavy z právnych dôsledkov.
Geopolitická situácia a jej dôsledky
Ursula von der Leyenová vo svojom vyjadrení zdôraznila, že v súčasnej geopolitickej situácii je potrebné konať. Líderka komisie naznačila, že EÚ by mala hľadať kompromis do blížiaceho sa summitu, ktorý sa uskutoční 18. decembra. S tým súvisí aj avis o potrebnom jednomyseľnom súhlase, aby bol akýkoľvek návrh prijatý.
Belgický odpor a tlak z Moskvy
Belgický premiér Bart De Wever je známy svojou skepsou ohľadom využitia ruských aktív. Odmieta akýkoľvek krok smerujúci k ich konfiskácii, čo ešte viac komplikuje situáciu v EÚ. Zároveň Moskva označuje tieto návrhy za ilegálne, pričom sa obáva nepriaznivých reakcií v súvislosti s možnou pomstou. De Wever sa tak postavil proti vyhláseniam o nutnosti zdieľať riziká medzi členskými štátmi.
Rokovanie pokračuje, ale výsledky sú neisté
Správy o ďalších rokovaniach zatiaľ nie sú oficiálne potvrdené. Očakáva sa, že politici budú hľadať zhodu, ako aj prekonanie rôznych prekážok, ktoré sa objavili. Je nevyhnutné, aby sa EÚ snažila o koordinovaný prístup k poskytovaniu pomoci Ukrajine, inak riskuje nielen zhoršenie situácie na východe, ale aj silnejšie napätie medzi členskými štátmi.