Hľadanie výnimočnosti: Nielen chlieb, ale aj duša
Celý život túžime byť niekým výnimočným. Dôležitou otázkou zostáva, či skutočne žijeme autentický život, alebo sa len bezmyšlienkovite snažíme napodobňovať tých okolo nás. Ako povedal evanjelista Matúš, človek nežije len z chleba, ale aj z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Tento výrok môžeme modernizovať do kontextu toho, že na vnímanie našeho vlastného bytia nestačí len uspokojovať fyzické potreby; musíme sa zaoberať aj tým, čo nás duchovne napĺňa.
Bezvýznamnosť v očiach Stvoriteľa a druhých
Od čias, keď sme boli „vyhnaní z raja“, je brané do úvahy, akú hodnotu má naše bytie. Ak je v očiach Stvoriteľa každá bytost bezvýznamná, akú hodnotu sme schopní získať v očiach našich blížnych? Mnoho ľudí verí, že význam nadobúdajú až po dosiahnutí niečoho významného, či už ide o bohatstvo, umeleckú kariéru alebo vedecké úspechy. Takmer každý z nás sa snaží zanechať nejakú stopu, aby si zaistil formu nesmrteľnosti.
Presvedčenie o vlastnej dôležitosti
Tí, ktorí sa nezaoberajú konceptom nesmrteľnosti, väčšinou túžia byť významní v očiach svojich nadriadených, kolegov, rodiny a priateľov. Neustále sa snažia vyhnúť zlyhaniu, hanbe a dôkazom slabosti. Ukázať sa ako hrdina vo vlastnom príbehu je ich prioritou. V tejto úsilí nachádzajú návody v zábavnom priemysle – filmy a reklamy im ponúkajú bezstarostné obrazy úspechu a krásy. V túžbe napodobniť tieto vzory sa mnohí z nás vzdávajú vlastnej jedinečnosti a začínajú žiť zo života opičenie.
História napodobňovania a duševná strava
Otca moderného románu Martin Amis vo svojej knihe „Nočný vlak“ hovorí o opičení, ktoré je hlbokou súčasťou nášho bytia. Tento aspekt je nemenný ako samotný príbeh ľudstva, ktoré túži začleniť sa do skupiny a niekedy aj prevyšovať ostatných. Odkedy sa človek vyvinul, rozpoznal potrebu napodobňovať iných, aby sa vyhol izolácii. Napodobnenie sa stalo naším motorom, ktorý nás vedie k vyhľadávaniu hodnoty a identity v očiach spoločnosti.
Tri zložky utvárajúce človeka
Podľa japonského autora Rjúnosukeho Akutagawu, sme formovaní dedičnosťou, okolnosťami a náhodou. Medzi okrajové faktory patrí aj názor druhých na nás, čo má priamy dopad na to, ako vnímame našu vlastnú hodnotu. Znamená to, že naša duša je vazba medzi vplyvmi vonkajších faktov a naším vnútorným presvedčením.
Takže, hoci existencia chlebového života je nevyhnutná, nesmieme zabudnúť na to, že duša touží po niečom viac – po vznešenosti, výnimočnosti a uznávaní, ktoré posunú naše bytie nad materiálny svet. Naša výnimočnosť sa rodí v uspokojovaní duchovných potrieb a snahou žiť svoj pravý život, a nie život, ktorý je iba odrazom toho, čo vidíme na obrazovkách a vo vzoroch kultúry.
