Kde sa stráca spravodlivosť?
V čase, keď Slovensko zažíva búrku politických škandálov a odhaľovania prehreškov rôznych politikov, objavuje sa figura Jána Figeľa s podnetom, ktorý poodhaľuje skryté obavy o našu demokraciu a spôsob vládnutia. Ako je možné, že média prehliadajú takú zjavne problematickú otázku?
Figeľovo gesto
Ján Figeľ, bývalý eurokomisár, sa rozhodol využiť svoje momentálne postavenie a podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Tvrdil, že protipandemické opatrenia vytvorené počas krízového obdobia mu zabránili vo vykonávaní jeho náboženských povinností. Je to snaha o ochranu práv, alebo prehľadná hra za politickými bodmi v prostredí, kde o jeho postoji k súčasnej vláde niet pochýb?
Neprijateľný podnet
Nesprávne formulovaný podnet však zapôsobí ako slabý argument. Súd v Štrasburgu zamietol Figeľovu sťažnosť nie preto, že by zabudol na podmienky rozhodovania, ale preto, lebo nepreukázal, že by jeho práva bola priamo narušené. Týmto nekompetentným prístupom Figeľ nielenže poškodil svoje vlastné úsilie, ale aj prácu institucie, ktorá má zabezpečovať spravodlivosť.
Politická kalkulácia?
Prečo by zdatný politik podával podnet, ktorý je od začiatku odsúdený na zánik? Je predsa jasné, že mať podnet, ktorý nemá šancu na úspech, znamená len ventilovať svoje frustrácie a prispievať k politickej šaráde, ktorá skôr odráža nedostatok dôvery v systém a v právne postupy. Je možné, že skutočným cieľom bolo získať mediálnu pozornosť, ktorú ťažko stratiť v mori plagiátorov a prešľapov kolegov?
Obavy z precedentov
Odmietnutie takéhoto podnetu môže mať ďalekosiahle dôsledky. Môže oslabovať dôveru občanov v spravodlivosť a odvádzať ich od hľadania právneho riešenia v prípadoch, kde by ich sťažnosti mali byť oprávnené. Takáto atmosféra vytvára skôr pocit frustrácie a beznádeje, čo je presne to, čo by si žiadny inteligentný politik nemal želať.
Hrozba pre demokratické hodnoty
V tejto situácii je nevyhnutné spochybňovať, do akej miery sú niektoré peripetie politiky skutočne v službách verejnosti, a do akej miery ide len o zneužívanie systému na zabezpečenie vlastnej politickej reputácie. Figeľova nekvalifikovaná sťažnosť môže byť len jedným z mnohých príkladov, ako sú médiá a politika prepojené, pričom konečná obete je dôveryhodnosť demokratických inštitúcií.
Cena verejnej viditeľnosti
Postavili sme sa pred výzvu: Ako ochrániť demokratické hodnoty, ak sa politikov pravidelne snažia obhajovať sťažnosťami, ktoré nemajú oporu v realite? Na konci dňa je zrejmé, že nielen Figeľ sa snažil o vlastnú ochranu. Kto bude chrániť občanov pred tými, ktorí sa skrývajú za klamouflage potlačenia ich práv? Táto situácia môže byť len vrcholom ľadovca v prostredí, kde má politická hra prevahu nad spravodlivosťou a zodpovednosťou.
