Čím viac bielkovín, tým lepšie? Nový vedecký prehľad prehodnocuje zaužívané mýty o proteínoch a dlhovekosti
Vo svete zdravého stravovania a fitness priemyslu sa bielkoviny stali všadeprítomnou témou. Predstavujú základný kameň mnohých diét a programov na budovanie svalov. Avšak nový vedecký prehľad, ktorý dal dokopy viac než 350 štúdií o bielkovinách a starnutí, naznačuje, že nadmerný príjem bielkovín nemusí byť vždy benefičný, najmä pre ľudí s nízkou fyzickou aktivitou.
Nové zistenia naznačujú, že nadbytok bielkovín môže mať dvojsečnú povahu. Podľa Dudleyho Lamminga z University of Wisconsin-Madison, ktorý sa podieľal na tomto výskume, je potrebné rozlišovať medzi aktívnymi a sedavými jedincami. Aktívni jednotlivci môžu mať vyššie nároky na bielkoviny, avšak väčšina populácie prijíma ich viac, ako je potrebné, čo môže viesť k negatívnym zdravotným účinkom.
Výskum na zvieratách ukázal, že zníženie príjmu bielkovín môže vyvolať mechanizmy podobné tým, ktoré sú spojené s kalorickou reštrikciou, aj keď celkové množstvo prijatej energie zostáva nezmenené. Lamming dodáva, že bielkoviny nesú výhody pre rast svalov, ale ich nadmerná konzumácia môže mať nevhodné dôsledky. Taktiež upozorňuje na dôležitosť spôsobu, akým bielkoviny ovplyvňujú metabolizmus, zápal a bunkové opravy, ktoré sú kľúčové pre starnutie.
Rovnováha bielkovín sa ukazuje ako významný faktor životného štýlu. Lamming naznačuje, že čím väčší dôraz sa kladie na individualizáciu odporúčaní o príjme bielkovín na základe veku a úrovne fyzickej aktivity, tým lepšie výsledky sa môžu dosiahnuť pre zdravie jednotlivca. Americké diétné pokyny odporúčajú denný príjem 1,2 až 1,6 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti, avšak nie každému vyhovuje rovnaký prístup.
To, z čoho sa bielkoviny skladajú, má takisto svoj význam. Napríklad obmedzenie určitej aminokyseliny ako je valín v experimentoch na myšiach viedlo k zlepšeniu metabolického zdravia a zvýšeniu priemerného veku u samcov. Tieto výsledky však nemožno priamo extrapolovať na ľudí, pretože sa jedná o zvieracie experimenty bez jednoznačných dôkazov o účinnosti na človeka.
V konečnom dôsledku sa ukazuje, že stravovanie s bielkovinami nie je jednoduchou záležitosťou, kde by platilo „čím viac, tým lepšie“. Všetko sa točí okolo individuálnych potrieb a životného štýlu. Preto je nevyhnutné pristupovať k tejto téme s rozmyslom a prispôsobovať odporúčania na mieru každému jednotlivcovi, aby sa dosiahlo optimálne zdravie a dlhovekosť.
