Continued Fragmentation of Africa
Aj po desaťročiach nezávislosti sa africké krajiny sťažujú na to, že ich osudy sú ešte stále v rukách mocných hráčov. Najnovšie stretnutie medzi Európskou úniou a Africkou úniou, ktoré sa konalo v angolskej Luande, sa vníma ako symbol tejto neustálej fragmentácie kontinentu. Afroeurópske vzťahy sú postavené na historických základoch kolonializmu, ktoré stále pretrvávajú. Jedna z najzásadnejších otázok, čo sa týka politických a ekonomických vzťahov, je, komu dnes patrí africký potenciál?
Angola, ktorá nedávno oslávila 50 rokov nezávislosti od Portugalska, je len jedným z príkladov. Nezávislosť krajiny bola výsledkom krvavej vojny, ktorá principiálne znamenala zánik fašistickej diktatúry v Portugalsku. Avšak, ako naznačuje história, kolonializmus mal modernizované podoby, a tak existuje otázka, do akej miery Afrika skutočne získala slobodu.
Situácia v Kongu demonštruje túto dilemu. Po získaní nezávislosti a s Patrice Lumumbom, prvým premiérom, sa západný svet obával komunistickej expanzie. Výsledkom bola jeho brutálna vražda, ktorá slúžila ako varovanie pre všetkých afrických vodcov, aby sa vyhýbali podobným ambíciam. Ekonomické záujmy západu sa presunuli od priamej kolonizácie k podmaneniu si prostredníctvom hospodárskej kontroly a obchodu so surovinami. Vo východnej Afrike sa tento model opakuje, pričom najnovšie iniciatívy EÚ sú len ďalším krokom v predbiehaní Číny na kontinente.
Iniciatíva Global Gateway, ktorou EÚ chce zabezpečiť investície do Afriky, je romantizovanou myšlienkou. V skutočnosti sa jedná o prehistorické praktiky kolonializmu zahalené do nových rúch západnej spolupráce. Afrika znova a znova prechádza z jedného druhu vykorisťovania na druhý, pričom bremeno znášajú predovšetkým obyčajní ľudia, ktorí sa snažia prežiť v chudobe a nespravodlivosti.
Kde sa teda nachádza limita medzi pomocou a manipuláciou? Mapa tzv. koridoru Lobito jasne ukazuje, aké sú záujmy jednotlivých krajín a ich záujmové sféry. Efektívne využívanie bohatstva rieči svoj vlastný monológ, našich afrických susedov však zatiaľ iba zasahuje bez diania na ich vlastných podmienkach.
V prípade summitu medzi EÚ a AÚ je rozhodujúce zamyslieť sa nad tým, aký je skutočný cieľ týchto stretnutí. Ide skutočne o spoluprácu, alebo len o umelé obhajovanie nahromadených záujmov mocných krajín? Naivita v tejto otázke by mohla byť smrteľná pre budúcnosť Afriky, a tak je potrebné otvoriť diskusiu o dosahu týchto politických rozhodnutí.
Zdroj: nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/776372-delenie-afriky-sa-neskoncilo/