Deti a kontakt s prírodou: Alarmujúca realita
V dnešnej dobe, kde je životný štýl detí definovaný technológiou a izoláciou, sa dostávame do absurdnej situácie, kde naše deti trávia vonku menej času ako väzni. Podľa prieskumov je to alarmujúce zistenie, ktoré by malo rozprúdiť diskusiu o kvalite výchovy a vzdelávania. Ak deti nedostanú príležitosť zažiť svet vonku, riskujeme stratu ich psychického a fyzického zdravia.
Pohyb a jeho absencia
Štatistiky sú desivé. Deti sú čoraz menej aktívne a pohyb, ktorý im je tak veľmi potrebný, sa stal luxusom. Hovorí sa, že dve hodiny vonku denne sú minimálne, aby sa zabezpečila ich fyzická a psychická pohoda. Pri pohľade na dnešnú realitu, kde mnohé deti trávia víkendy v nákupných centrách namiesto v prírode, sa kladie otázka: Akú budúcnosť pripravujeme našim deťom?
Psychologické dôsledky
Mentálne zdravie detí sa v posledných rokoch zhoršuje, a to nie je obyčajný problém. V prírode sa deti učia rozvíjať empatiu a citlivost voči ostatným. Bez kontaktu s prírodou pribúdajú poruchy správania a psychické problémy. Všetci vieme, že príroda ponúka viac ako len vzduch a zeleň; ponúka tiež priestor na rast, skúmanie a učenie sa. Odborníci varujú pred nedostatkom pohybu a jeho dopadmi na detskú psychológiu.
Sieť a realita nesvietia
Príroda nie je len pozadím pre našu existenciu, je našou súčasťou. Ak nebudeme deti učiť (a nútiť!) oddeliť sa od digitálneho sveta, stanú sa len pasívnymi konzumentmi. Každodenný kontakt s vonkajším prostredím formuje ich charakter a schopnosti, ktoré sú fundamentálne pre prežitie v spoločnosti. Je načase parafrázovať slová učiteľov: učiť sa môžeme len vonku, kde je svet skutočný, nie len kreslený na papieri.
Patológia odpojenia
Chýbajúce spojenie s prírodou nás privádza do nebezpečenstva a spomaľuje psychologický rozvoj detí. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že odpojenie od prírody vedie k pasivite a nedostatku spoločenskej zodpovednosti. Keď sa deti vyhýbajú prírode, strácajú taktiež kontakt so sebou samými. Ich emocionálne väzby oslabujú, a to zas ovplyvňuje ich schopnosť prispieť k spoločnosti v neskoršom veku. Ako vedúci materských škôl ukazujú vo svojom prístupe, práca s deťmi v prírode nie je len vzdelávacím procesom, ale súčasťou integrácie ich duševného rozvoja.
Príroda nás učí byť obozretní
Príroda učí deti zodpovednosti a obeznámenosti so svetom okolo nich. Vzdelávanie vonku ukazuje, že učenie prebieha aj bez striktne definovaných podmienok. Deti hľadania a objavujú, a to viac, ako by sa to kedy podarilo v štyroch stenách triedy. Odborníci sa navyše zhodujú, že tento prístup je efektívny a rozvíja kognitívne a motorické schopnosti detí.
Nové prístupy vo vzdelávaní
Vzdelávanie vonku, špeciálne po pandémii, zažíva obrovský boom, no je potrebné ho naďalej podporovať a rozvíjať. Učitelia, ktorí sa odvážia experimentovať, zistia, že učenie sa v prírode otvorí dvere k novým metodikám, ktoré sú inovatívne a účinné. Networking a spolupráca idealistov sú kľúčové v procese revízie školských osnov a prístupu k efektívnemu vzdelávaniu detí.
Záver
Otázka, ktorú si musíme klásť: Kde sú naše deti, keď ich potrebujeme najviac? Vonku, v prírode, alebo prežívajú svoje detstvo v digitálnych svetoch bez kontextu? Bez kontaktu s prírodou a s vlastným telom sa stávame len obyvateľmi virtuálnych svetov, ktorí žijú v konstantnom strachu a pasivite. Postavme sa k tomuto trendu a žiadajme zmenu! Je načase, aby sa začalo myslieť na budúcnosť našich detí a spoločne ich vyhnal von!”
Zdroj: zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/772422-mali-by-sme-deti-vyhnat-zo-skol-von/
