Európa sa opäť chystá do kasární: Bol koniec slovenskej vojenčiny pred 20 rokmi predčasný?
V súčasnosti sa mnohé európske krajiny snažia posilniť svoje armády v súvislosti s rastúcimi geopolitickými napätiami. Verejné mínienie zdôrazňuje potrebu základnej vojenskej služby, pričom čoraz viac politikov žiada o jej obnovu. Historici takto zasadli do kontextu utečeneckých kríz a zmenených bezpečnostných hrozieb, o čom svedčí aj situácia na Slovensku, kde bola vojenčina zrušená pred 20 rokmi. Mnohí sa pýtajú, či sa k nej krajina bude musieť niekedy vrátiť.
Keď sa v roku 2005 poslední slovenskí branci rozhliadli z kasární, vychádzali z nich už s pocitom uvoľnenia. Zrušením povinnej vojenskej služby sa ťažkosti týkajúce sa vojenského výcviku a disciplíny považovali za relikt studenej vojny. Bývalí branci dnes hodnotia svoje skúsenosti s vojenčinou, ktorá sa stala terčom kritiky a predpokladali, že s ňou nielen oni, ale aj celá generácia stratila veľa cenného.
Rozhodnutia, ktoré prijali naše susedné krajiny, ako Maďarsko a Česká republika, viedli k tomu, že sa od vojenskej služby ustúpilo a namiesto toho sa prijali menšie profesionálne armády. Avšak v čase, keď sa rozpadala dlhotrvaná bezpečnostná architektúra, stálo Slovensko pod ochranou NATO, čo im dodávalo pocit bezpečia a uvoľnenia, že intenzívne vojenské hrozby sú skôr minulosťou.
V súčasnej dobe si európski stáli politickí činitelia a analytici začínajú uvedomovať, že situácia sa zmenila. Vojenské rozpočty mnohých štátov rastú, a tým aj tlak na ozbrojené sily. Napriek historickým dohodám a pokusom o demobilizáciu mnohé krajiny, ako Nórsko, preskúmali svoje potreby a vrátili sa k systémom, ktoré umožňujú rýchlu mobilizáciu vojenských rezerv.
Odmietnutie vojenskej služby, ktoré prevládalo u väčšiny mladých mužov po spoločenských zmenách 90. rokov, sa stalo historicky dôležitým umením. V jednej stratégii presunutia sa ukazuje, že vojenská služba, aj keď kontroverzná, ponúkne mladým občanom špecifickú disciplínu a zodpovednosť, niečo, čo moderné armády, ktoré sa spoliehajú na dobrovoľnú službu, nemôžu nahradiť.
Rýchlo sa rozvíjajúce konflikty, ako ten ukrajinský, podnecujú otázky pripravenosti a schopnosti našich armád čeliť súčasným výzvam. Aj keď je na Slovensku tých, ktorí si pamätajú na barbarské spôsoby výcviku, mnohí dnes vidia príležitosti v zmodernizovanej forme vojenčiny, ktorá by bola schopná reagovať na mimoriadne alebo krízové situácie v reálnom čase.
V týchto podmienkach sa dostávajú do popredia diskusie o možnej obnove základnej vojenskej služby. Otázka je, ako by sa táto služba mohla prispôsobiť moderným požiadavkám a aké zmeny by bolo potrebné zaviesť, aby sa stala efektívnym nástrojom pre budúce generácie. Situácie okolo jej zrušenia pred 20 rokmi varujú o tom, že absolventi vojenčiny by mali mať kvalitný výcvik a súčasné armády musia usilovať o vznik silnejších a pripravených jednotiek.
