Prečo je európska ekonomika silnejšia, než sa zdá
V diskusiach o konkurencieschopnosti európskych krajín je časté zameranie na prehlbujúcu sa priepasť medzi Európou a Spojenými štátmi. Avšak, tento pohľad môže byť skreslený. Hlavným faktorom nie je len rozpor medzi týmito dvoma ekonomikami, ale aj odlišné prístupy k tvorbe bohatstva. Európa v značnej miere ťaží zo svojich nahromadených aktív, zatiaľ čo USA sa spoliehajú na neustále inovatívne procesy a tvorbu nových technológií.
Stabilita versus dynamika
Ekonóm Paul Krugman prezentuje argument, že z hľadiska parity kúpnej sily zostáva pozícia Európy stabilná. Na druhej strane, Philippe Aghion a jeho spoluautori poukazujú na postupný prepad vyplývajúci z merania podľa konštantných cien. Napriek tomu sa obaja odborníci zameriavajú len na rozdiely v produktivite bez analýzy ich skutočných príčin.
Význam ekonomiky zásob
Európska ekonomika má tendenciu byť menej produktívna ako tá americká, avšak jej bohatstvo sa za posledné roky zvýšilo. Pre vekové skupiny sa miera zamestnanosti v EÚ v roku 2025 dostala na rekordných 76,1 %. Je dôležité si uvedomiť, že to, čo sa spomalilo, je proces obnovy bohatstva, nie hromadenie samotného. Európa sa vyznačuje „ekonomikou zásob”, zatiaľ čo USA operujú s „ekonomikou tokov”.
Luxus ako prekvapujúce odvetvie
Luxusný sektor v Európe, zameraný na schopnosť generovať hodnotu prostredníctvom histórie a reputácie, parazituje na mumifikovaní dedičstva. Hlavným odvetvím globálnej ekonomiky USA sú inovácie v oblasti softvéru a technológií, kde sa predbieha v oblasti umelej inteligencie. Milánsky módny ekosystém ukazuje, ako dedičné kultúrne zdroje premenia lokalitu na zdroj hodnoty, čo ďaleko presahuje samotný produkt.
Prekážky v expanzii
Napriek existencii tisícok startupov a renomovaných spoločností v Európe sú možnosti expanzie obmedzené. Európske úspory vo významnej miere odchádzajú do zahraničia, pričom každoročne opúšťa EÚ okolo 300 miliárd eur, ktoré podporujú americké inovačné procesy. Takto dochádza k paradoxu, že skvelé vedecké objavy a vedecké poznatky sa nedokážu transformovať do expanzie rozvojových firiem.
Možnosti transformácie
V Európe existujú inštitucionálne mechanizmy, ktoré by mohli transformovať dedičné aktíva na prítomné a budúce ekonomické toky. Tieto mechanizmy zahŕňajú odčlenenie podnikov a zakladanie nových firiem s inovatívnymi projektami, ako ukazuje história spoločnosti ASML. Spojenia medzi rôznymi firmami, akým je Airbus a STMicroelectronics, opäť ukazujú potenciál pre synergické efekty a riadenie tímov v novom technologickom cykle.
Záver
Diskusia o produktivite Európy, ako aj srovnanie s USA, by nemali obmedzovať iba na čísla a paralely. Množstvo nevyužitého potenciálu v rámci európskej ekonomiky naznačuje, že skôr než ide o prehru, existuje obrovský priestor na odpálenie nového rastu. Európa nemusí napodobňovať Silicon Valley, ale mala by budovať inštitúcie, ktoré uvoľnia zakorenené zdroje a premenia ich na dynamické ekonomické aktivity.
