Európska konkurencieschopnosť: Nevyhnutná kreatívna deštrukcia
Debaty o slabých vyhliadkach na rast Európy sa oživili, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu. Táto vojenská kríza nielenže destabilizovala región, ale aj vystavila na svetlo závažnú závislosť Európy od dovozu energie. Zmena administratívy v USA prinútila Európanov zamyslieť sa nad budúcnosťou ich prosperity, bezpečnosti a suverenity. Philippe Aghion, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, upozorňuje na to, že Európa nemôže prežiť bez inovácií a technológie.
Jedným z najzávažnejších problémov je technologické zaostávanie. Napriek tomu, že Európa má niekoľko uznávaných lídrov v digitálnych technológiách, vo všeobecnosti zaostáva za USA a Čínou v oblastiach, ktoré budú kľúčové pre 21. storočie, ako sú umelá inteligencia, dobývanie vesmíru a iné perspektívne odvetvia.
Riziká stagnácie
Európa, silno závislá od technológií vyrobených mimo jej hraníc, nemá schopnosť generovať potrebný ekonomický rast, ktorý by financoval strategické ciele. Bez kreatívnej deštrukcie, kde noví inovatívni vyzývatelia nahrádzajú menej produktívne firmy, bude kontinent na ceste k stagnácii. Hoci Európa úspešne funguje ako obchodná a regulačná veľmoc, zostane zraniteľná, pokiaľ nedosiahne dynamiku inovácií porovnateľnú s USA a Čínou.
Umelá inteligencia môže byť motorom kreatívnej deštrukcie, transformujúcim tradičné výrobné funkcie a generujúcim nové poznatky. Inovácie sú kritické, ako ukazuje správa bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý poukazuje na potrebu odstránenia prekážok v reguláciách, vytvorenia podporujúcich finančných ekosystémov a presadzovania proinovačných priemyselných politík.
Potrebné legislatívne zmeny
Hlavné zmeny sú potrebné aj v ekonomickej doktríne Európy. Tvorcovia politík by mali uprednostniť investície podporujúce rast, nie iba programy na úhradu sociálnych dávok. Musia implementovať priemyselné politiky, ktoré podporujú hospodársku súťaž a inovácie, a umožniť krajín eurozóny zdieľať náklady na technologické revolúcie, pričom sa musí preukázať disciplína vo verejných výdajoch.
Okrem toho je potrebné podporiť pracovníkov pri prechode z odvetví s nižšou pridanou hodnotou do tých, ktorých význam narastá. Dánsky model „flexicurity”, v rámci ktorého štát hradí mzdy presunutých zamestnancov, by mohol byť prínosný ako odpoveď na straty vyplývajúce zo štrukturálnych reforiem.
Kreatívna deštrukcia ako kľúčová stratégia
Joseph Schumpeter, známy európsky ekonóm, kládol dôraz na význam kreatívnej deštrukcie pre hospodársky rozvoj. Dnešní Európania musia túto myšlienku nielen prijať, ale aj implementovať spôsobom, ktorý zaručí sociálnu prijateľnosť a inkluzívnosť. Ak sa Európa skutočne chce etablovať ako silný globálny hráč, je dôležité, aby prerobila svoj prístup k inováciám a priemyselnej politike, ktorá nie je prežitkom, ale nevyhnutnosťou v dynamickom svete moderných technológií.
