Geopolitický „speed dating“: Putin v Pekingu a čoraz väčšia závislosť Ruska na Číne
Na posledných geopolitických podujatiach v Pekingu sa výrazne ukazuje, že čínsky komunistický líder Si Ťin-pching si užívajú pozíciu mocnosti, ktorá dokáže privítať významné globálne postavy. Po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa si tentoraz pozval ruského prezidenta Vladimira Putina. O tomto kroku sa tvrdí, že ide o starostlivo naplánovanú strategickú aktivitu Kremľa, ktorou chce si zabezpečiť, že Čína nezačne potichu oslabovať vzťahy s Ruskom na úkor zbližovania s USA.
Strategické posolstvo diplomatického zbližovania
Jagannath Panda, expert na južnú Áziu a Indopacifik, uvádza, že táto situácia nie je náhodná, a Peking sa snaží vyslať jasný signál o svojej nezastupiteľnej pozícii v globálnej politike. Taktika Si Ťin-pchinga je zjavná – Čína chce byť považovaná za rovnocenného partnera pre Washington i Moskvu, pričom zachováva strategickú autonómiu. Zatiaľ čo pre Trumpa je to signál, že Peking je ochotný vyjednávať a zároveň súťažiť, pre Putina to znamená potrebu potvrdiť trvalosť strategického vzťahu s Čínou, najmä keď čelí dôsledkom západných sankcií.
Hierarchia vzťahov: Čína a Rusko
Vzťah medzi Čínou a Ruskom sa postupne presmeroval do asymetrickej závislosti, pričom Čína sa dostáva do role dominantnej mocnosti. Zatiaľ čo Rusko sa spolieha na čínske investície a technologickú podporu, Čína si váži svojho ruského partnera, ale vo vzťahu je už viditeľná určitá hierarchia. Tento posun je zásadný, najmä s ohľadom na súčasný stav globálneho poriadku a prežitie Ruska, ktoré sa cíti čoraz viac závislé na čínskych rozhodnutiach.
Ekonomická a geopolitická spolupráca
Pri pohľade na rusko-čínsky vzťah je jasné, že Čína vníma Rusko nielen ako partnera, ale aj ako geopolitický nárazník voči západnému tlaku. Peking s radosťou využíva slabé postavenie Ruska a prehlbuje obchodné vzťahy v oblasti energetiky a technológie. S ohľadom na vojnu na Ukrajine a Západom vyvolanú konfrontáciu, sa ropa a zemný plyn stali kľúčovými aktívami, ktoré Rusko stále ponúka Číne, pričom očakáva rôzne formy podpory.
Hrozby pre budúcnosť vztahov
Aj keď môže byť Rusko považované za podriadeného partnera, zachováva si svoju vojenskú prestíž a určitú strategickú nepredvídateľnosť. Doslova sa dá povedať, že sa na geopolitickej scéne rodí nový typ vzťahu, ktorý je síce asymetrický, no je založený na vzájomnej potrebe a pragmatizme. Peking si dáva pozor, aby sa účelne vyhnul zaradeniu do konfliktu, ktorý by mohol ohroziť jeho ekonomické záujmy.
Západ a čínsko-ruské aliancie
Západ by mal venovať značnú pozornosť tomu, aby zabránil vytvoreniu uceleného bloku medzi Čínou a Ruskom. Takéto partnerstvo by mohlo zásadne zmeniť globálnu rovnováhu síl a predstavovalo by výzvu pre existujúci medzinárodný poriadok. Historicky, Spojené štáty sa snažili zamedziť spojenectvu veľkých eurázijských mocností, pretože takáto spolupráca by komplikovala ich pozíciu na poli globálnej politiky.
Podľa čoho formovať budúcu strategiu?
Hlavnou výzvou je, že prílišné zameranie na sankcie a konfrontačné stratégie môže urýchliť zbližovanie Moskvy a Pekingu. V dlhodobom horizonte by Západ mal skôr tlačiť na nuansovanosť vo svojej diplomacii a prioritne zabrániť akémukoľvek hlbokému splynutiu oboch mocností. Jediný cieľ by mal byť zabezpečiť, aby čínsko-ruské vzťahy neprerástli do formálnej aliancie namierenej proti Západu a vo verejnej diplomatickej scéne.
