Irán hrozí americkým jednotkám „historickým peklom“
Geopolitické napätie na Blízkom východe sa dostáva na novú, kritickú úroveň po oficiálnom oznámení Iránu o mobilizácii viac ako milióna občanov do obrany. Tento krok je priamou reakciou na potenciálnu hrozbu pozemnej invázie zo strany Spojených štátov. Podľa správy iránskej agentúry Tasnim, známej svojimi blízkymi vzťahmi s Iránskymi revolučnými gardami (IRGC), roste odhodlanie pripraviť americkým jednotkám na iránskom území „historické peklo“. Vojenské zdroje uvádzajú, že iránska mládež masovo prichádza do armády, IRGC a polovojenských milícií Basídž. V reakcii na tento záujem, vláda v Teheráne znížila minimálnu vekovú hranicu pre dobrovoľníkov na dvanásť rokov.
Mladí dobrovoľníci v službe obrany
V uliciach Teheránu nastupuje nová generácia obrancov, pričom úrady spustili náborovú kampaň s názvom „Pre Irán“. Obyvatelia hlásia, že mnohé kontrolné stanovištia obsluhujú dvanásť až trinásťroční chlapci, ktorí sú ozbrojení automatickými zbraňami. Tieto deti, podľa zástupcu gárd v Teheráne, vykonávajú úlohy ako zber bezpečnostných informácií, hliadkovanie a organizovanie nočných patrol. Svedectvá od obyvateľov naznačujú, že nevycvičená mládež s kalašnikovmi často zastavuje autá a prehľadáva ich, pričom majú tendenciu strieľať varovné výstrely do vzduchu, aby si vynútili rešpekt v oblastiach zasiahnutých raketovými útokmi.
Duálny vojenský systém v Iráne
Irán má zložitý vojenský systém, v ktorom existujú dve nezávislé armády, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Obidve síce podliehajú najvyššiemu vodcovi, avšak ich úlohy a štruktúra sa radikálne líšia. Iránska armáda (Arteš) je konvenčná národná armáda, zameriavajúca sa na obranu krajiny pred vonkajšími hrozbami. Na druhej strane, Iránske revolučné gardy vznikli po islamskej revolúcii v roku 1979 a ich hlavným cieľom je ochrana režimu pred vnútornými a vonkajšími nepriateľmi. Gardy sú považované za elitu a disponujú vlastnými pozemnými, leteckými a námornými silami, ktoré sú často lepšie vybavené než pravidelná armáda. K ich dôležitým súčastiam patrí aj polovojenská milícia Basídž, ktorá slúži na potláčanie protestov a zabezpečenie poriadku v krajine.
Plány Spojených štátov a ideologické rozdiely
Informácie z Washingtonu naznačujú, že Pentagón plánuje vojenskú operáciu voči Iránu, ktorá by mohla zahŕňať masívne bombardovanie a obsadenie strategických bodov, ako sú ostrovy Chark, Lárak a Abú Músá. Tieto oblasti sú kľúčové pre kontrolu nad Hormuzským prielivom, ktorý je vitalny pre globálnu lodnú dopravu ropy. Podľa zdrojov sa predpokladá, že situácia sa môže vyhrotiť, keďže Iran deklaroval, že je pripravený udržať tento prieliv uzavretý za každú cenu.
Ultimátum a vyhliadky na rokovania
Spojené štáty a Irán si navzájom predstavili podmienky pre ukončenie konfliktu, avšak obidve strany predkladajú maximalistické požiadavky, ktoré sa zdajú byť nezlučiteľné. USA požadujú, aby Irán zastavil obohacovanie uránu a demontoval svoje jadrové zariadenia, zatiaľ čo Irán požaduje od USA plnú kompenzáciu za škody spôsobené vojnou a záruky neútočenia. Ak násilné konfrontácie medzi USA a Iránom naozaj vypuknú, môže to mať hlboké dôsledky nielen pre región, ale i pre globálnu politiku a ekonomiku.
