Umenie a jeho ekonomická hodnota: Inšpirácie z Írska a varovania z Austrálie
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia publikoval austrálsky novinár Donald Horne knihu Šťastná krajina, v ktorej kritizoval bez kultúrneho rozmeru žijúcich Austrálčanov. Zasadil im nepekný štítok filištínov, čo naznačuje ich averziu voči kultúre. Tento pohľad môže dnes vyzerať ako prežité, ale čoraz častejšie sa vyskytujú obavy, či sa v súčasnosti situácia skutočne zlepšila, alebo naopak, zhoršila.
V nedávnom rozhovore s austrálskym výtvarníkom a aktivistom Benom Quiltym sa objavil názor na celospoločenskú ľahostajnosť voči umeniu. Quilty označil svojich krajčanov za „zbabelých boháčov“, ktorí radšej investujú do krátkodobých potešení zo športových podujatí, než aby podporovali kultúrne a umelecké aktivity, ktoré by obohatili ich duchovný život.
Seriózna diskusia o budúcnosti umenia v Austrálii sa dostáva aj do mainstreamových médií. Novinárka Caitlin Cassidy v článku z 9. februára 2026 v Guardian podrobila analýze štátnu podporu humanitným vedám na univerzitách. Dospela k záveru, že študenti umenia musia platiť veľké sumy, zatiaľ čo technické smery sú dotované. Tento nedostatok férových podmienok je dôsledkom politiky bývalého premiéra Scotta Morrisona, ktorý sa síce sám považoval za duchovne založeného človeka, ale k umeniu mala jeho vláda chladný postoj.
Labouristická vláda Anthony Albaneseho sa zatiaľ ukazuje ako nečinná a nezaznamenala trvalé zmeny v politike podporujúcej humanitné a umelecké smery. Tento opatrný prístup vyvoláva obavy, že spoločnosť by mohla stratiť aspekt kultúrnej identity a duchovného rozvoja, ak sa umenie rozhodne ignorovať a zľahčovať.
Na druhej strane Írsko ponúka pozitívnu skúsenosť, ktorá môže byť inšpiráciou. V začiatkom roku 2022 spustila írska vláda projekt BIA (Základný príjem pre umelcov), ktorý umelcom poskytuje mesačný príjem vo výške 1 300 eur. Tento krok má za cieľ zabezpečiť ich dôstojný život a oslabiť existenčné tlaky, ktoré mnohí umelci zažívajú.
Štátna podpora umelcov sa ukázala ako prínosná nielen pre ich individuálne životy, ale aj pre celkový hospodársky rozvoj krajiny. Podľa analýz každé euro investované do umeleckej tvorby generuje hospodársku hodnotu vo výške takmer 1,5 eura. Umelecká práca sa tak stáva nielen kultúrnym, ale aj ekonomickým motorom Írska, ktorý podporuje zamestnanosť a kreatívny sektor.
Umenie je vitalitou spoločnosti a jeho ignorovanie alebo nedostatočná podpora môže mať dlhodobé negatívne dôsledky. Zatiaľ čo írska vláda rozpoznáva význam kultúry, Austrália čelí riziku, že sa stane krajinou bez umeleckého vyjadrenia. Nie je to len o kultúre ako takej, ale aj o hodnotách, ktoré kultúra reprezentuje a formuje. Tak ako Írsko, aj Austrália by mala prehodnotiť svoj postoj k umeniu a jeho dôležitosti v spoločnosti.
