Najvyšší čas pre Európanov na sebareflexiu
Najnovšie drámy okolo národnej bezpečnostnej stratégie USA majú šokujúce dôsledky pre Európu. Zatiaľ čo americká moc sa preorientúva a uprednostňuje iných globálnych vyzývateľov, ako sú Čína a Rusko, starý kontinent sa ocitá na vedľajšej koľaji. Rokovania o mieri na Ukrajine len poukazujú na rozpor medzi Bielym domom a EÚ, čo naznačuje, že obranný dáždnik Ameriky sa pomaly sťahuje. Môžeme sa pýtať, prečo sme si vôbec mysleli, že USA budú chrániť Európu navždy.
Jedným z podstatných momentov diskusie je, nakoľko Donald Trump predstavuje vinníka súčasnej situácie. Mnohí, vrátane expertov, tvrdia, že je skôr symptomatickým odrazom problému, než jeho pôvodcom. Pod existentnou kritikou sa ocitá nielen Trump, ale aj jeho predchodca Barack Obama, pod ktorého vedením sa začali rokovania o obchodnej dohode TTIP. Táto dohoda mala znamenť bezprecedentnú toleranciu amerických štandardov voči európskym normám, pričom mnohé z týchto rokovaní prebiehali v tajnosti. Aký demokratický prístup to však predstavovalo?
A koľko času vlastne EÚ potrebovala na to, aby sa pripravila na prichádzajúce bezpečnostné výzvy? Je zrejmé, že spôsob, ktorým sa EÚ vyrovnáva s konfliktom na Ukrajine, naznačuje, že panel európskych lídrov je mimo reálneho obrazu. Ekonomické sankcie proti Rusku, ktoré mali za cieľ zasadzovať mu ranu, sa zatiaľ neprejavili výrazne. Zatiaľ čo plánované finančné prostriedky vo výške 210 miliárd eur krívajú na schválenie, zdá sa, že nikto presne nevie, ako plánuje EÚ zabezpečiť obranu Ukrajiny.
Mier je teraz prioritou, ale realizovanie dohody bude bolestivé. Nielen pre Ukrajinu, ale aj pre samotnú Európu. Kremeľ, ak by podlahol, neváhal by pošpiniť povesť celého kontinentu. Vzniká tak strach, že USA sa budú odkláňať od európskych záujmov, nechávajúc ich na pleciach EÚ. Európa sa ocitá pod globálnym tlakom zo všetkých strán a najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, akú úlohu chceme zohrať na svetovej scéne.
Konflikt na Ukrajine slúži ako palivo na zamyslenie, no skutočnou otázkou zostáva, či máme vôľu a schopnosti postarať sa o vlastnú bezpečnosť. Ak sa nedáme dohromady a nezačneme konať rázne, riskujeme tragédiu, ktorá zasiahne celý kontinent. Je na čase prebudenie a zmocnenie sa vlastného osudu, inak sa Európa ocitne vo vážnych problém ochromena svojou vlastnou pasivitou. Vz hviezdnych časoch nesmieme zaostávať.