Kopilot uniesol lietadlo, vo Švajčiarsku ho čakalo prekvapenie
Ráno 17. februára 2014 sa let Ethiopian Airlines 702 z Addis Abeby do Ríma mal stať len ďalším rutinovaným preletom. Namiesto toho sa zapísal do dejín letectva ako jeden z najbizarnejších a najrozpačitejších únosov v historickej pamäti. Všetko sa začalo v momente, keď kapitán lietadla Boeing 767–300ER opustil kokpit, aby si odskočil.
Druhý pilot, 31-ročný Hailemedehin Abera Tegegn, dostal príležitosť, ktorú zúfalo vyhľadal a dlhho plánoval. Zamkol sa vo vnútri, prevzal kontrolu nad lietadlom a prerušil rádiové spojenie. Jeho motívy však neboli spojené s terorizmom ani finančným vydieraním; bolo to zúfalé hľadanie azylu. Lietadlo, na palube ktorého bolo vyše 200 pasažierov, preletelo Taliansko a zamierilo priamo do Švajčiarska.
Počas letu na palube pilot opakovane vysielal núdzový signál, žiadal o povolenie na pristátie v Ženeve. Situácia sa vyostrila, keď sa unesené lietadlo blížilo k švajčiarskemu vzdušnému priestoru a armádne letectvo malo zasiahnuť. Tu nastal šok – švajčiarske vzdušné sily boli totiž mimo prevádzky. Armáda, známa svojou precíznosťou, vykonávala leteckú obranu len počas „bežných úradných hodín“, čo v praxi znamenalo, že nemohli zasiahnuť, pokiaľ let nebol v intervale 8:00 a 12:00, a 13:30 a 17:00.
Bez možnosti nasadiť vlastné stíhačky tak museli zasiahnuť susedné krajiny. Unesené civilné lietadlo prenasledovali francúzske a talianske stíhačky, čo sa stalo nečakanou symbolikou medzinárodnej spolupráce, ale zároveň obrovským ponížením pre švajčiarsku armádu.
O 6:02 ráno let 702 bezpečne pristál na Ženevskom letisku. Pilot vypol jeden z motorov a prostredníctvom palubného interkomu oznámil pasažierom: „Potrebujem azyl, a zaručujem, že nikomu sa nič nestane.“ Pri evakuácii pasažierov cez nafukovaciu šmykľavku sa pilot snažil získať únikový plán, no bol rýchlo zadržaný švajčiarskou políciou.
Hoci nikto nebol zranený a incident skončil úspešným zatknutím, vyvolal vážne otázky o diplomatických vzťahoch a národnej bezpečnosti Švajčiarska. Následne bola vláda podrobená ostré kritike za to, že neutrálna krajina, domov mnohých medzinárodných organizácií, si nemôže dovoliť mať vzdušnú obranu len počas pracovných hodín.
Na základe tohto zúfalého činu pilota sa tak krajina rozhodla urýchliť plány na zavedenie 24/7 pohotovosti pre vzdušné sily. Zúfalý akt jedného muža sa nečakane stal katalyzátorom modernizácie švajčiarskej národnej obrany a ponúkol nový pohľad na otázky týkajúce sa bezpečnosti.
