Návrh novely zákona: Občan bez prístupu
Slovenské ministerstvo pripravilo zmenu, ktorá zasiahne do prístupnosti údajov v katastri nehnuteľností. Navrhnutá novela zákona sa snaží obmedziť voľný prístup k informáciám, ktoré doteraz boli len na dosah jedným kliknutím. Od júla 2026 si občania budú musieť pred registráciou splniť novú povinnosť – zaregistrovať sa do systému. Tento krok si vyžaduje ochranu osobných údajov, no čo je skutočným cieľom?
Strach z zneužitia: Kto za tým stojí?
Úrad geodézie, kartografie a katastra sa háji tým, že snaha obmedziť prístup je plánom na ochranu súkromia a osobných údajov. V súčasnosti má takmer každý možnosť nahliadnuť do registra nehnuteľností bez akýchkoľvek obmedzení. Vždy však existovala obava z ich zneužitia. Nezvládajú to cestou tvrdých opatrení, ale schválením navyše byrokracie, ktorá môže znemožniť ľuďom riadne fungovať. Ako to však ovplyvní bežných občanov, ktorí majú právo na transparentnosť vo vlastníctve?
Nový prístup k údajom: Obmedzenia alebo nátlak?
Návrh sa posúva k praxi, v ktorej sa bude musieť občan identifikovať, aby mal vôbec šancu získať potrebné informácie. Problém nie je v ochrane, ale v tom, akým spôsobom sú obmedzenia zavedené. Chýba tu úvaha o prínose voľného prístupu a o otázke, či sú občania dostatočne informovaní o tejto zmene. Je tu pocit, že sa pripravuje niečo, čo odvráti pohľad verejnosti od nevyhnutnosti vyžadovať od štátu jasnosť a otvorenosť.
Elektronické služby: Bezpečnosť na úkor prístupu?
Novela je tiež reakciou na predchádzajúce kybernetické útoky, ktoré zasiahli elektronické systémy. Napriek tomu je otázne, či je správne trestať slušných občanov za chyby, ktoré spôsobili iní. Dvadsiate prvé storočie neponúka len technológie pre zlepšenie služieb, ale aj spôsob, ako udržať občanov vo večnom strachu pred správou a pred vplyvom, aký môže mať nezodpovedné správanie jednotlivcov na celý právny rámec.
Ochrana dát: Zásadná otázka v jednovej nad národmi
Existujúca legislatíva sa snaží zladiť s odporúčaniami medzinárodných orgánov pre ochranu ľudských práv. Je zadarmo dostupná informácia signálom, že každý má právo spoznať stav svojho majetku. Obmedzenie informácií dostatočne nechránilo vlastníkov pred zneužitím, ale skôr ich trestalo. Úrad geodézie, kartografie a katastra sa má brániť väčšiemu prehľadu a súčasne narazí na nátlak svojich zamestnancov, ktorí budú musieť dodržiavať nové pravidlá. A výsledkom je nepochopenie verejnosti, znechutenosť a pocit bezradnosti.
Riziká a výzvy pre budúcnosť
Návrhy na technické úpravy sú síce vítané, ale nesmú zastierať hlavnú problematiku prístupu k údajom. Zjednodušenie papírov a skrátenie lehôt sú akurát slabými ústupkami voči reálnym a potrebným zmenám. Ako sa má systém pre transformáciu verejnosti na digitálnu spoločnosť od svojich obyvateľov žiadať, ak im hneď na začiatku znemožňuje základné práva na informácie? Hlavné otázky zostávajú otvorené a zrejme nedostanú odpovede v blízkej budúcnosti.
Slovensko: Bez transparentnosti nie je budúcnosť
Slovensko sa totiž ocitá na križovatke, kde sa rozhoduje o zásadnej zmene, ktorá sa zjavne nevzťahuje na občanov, ale na mýty a obavy týkajúce sa ich utajenia. Bez transparentnosti správa nebude mať budúcnosť o súhlase. Kde bude vo všetkom zúčastnený zdravý rozum, je otázne, no na určitej ceste k zmene je potrebné začať otvárať dvere a pokračovať vo vzájomnom porozumení a voľnom prístupe k informáciám, pretože právo na informácie je právom každého jednotlivca.
