Mínová pasca a boj o urán: Generál Votel pomenoval najväčšie riziká konfliktu s Iránom
Generál Joseph Votel, bývalý veliteľ Veliteľstva Stred Ozbrojených síl USA (CENTCOM), sa podrobne vyjadruje k aktuálnemu vývoju v Hormuzskom prielive a označuje za najhorší možný scenár masívne zamínovanie vôd Iránom. Takýto krok by nemal len devastujúci dopad na plavbu, ale mohol by viesť aj k ekologickým katastrofám. Votel vysvetľuje, že odmínovanie týchto vôd je mimoriadne zložitým a zdĺhavým procesom, ktorý si vyžaduje špeciálne technológie a značné zdroje.
Analýza situácie v Hormuzskom prielive
Podľa generála Votela nedávne kroky Iránu, vrátane uzavretia Hormuzského prielivu, neboli pre neho prekvapením. Argumentuje, že takéto reakcie sú očakávané zo strany Islamskej republiky ako odpoveď na vojenský tlak zo strany USA. Uzavretie prielivu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu vo svetovom obchode s ropou, Votel vníma ako logický krok, avšak vyjadruje znepokojenie nad zameraním Iránu na civilné ciele, ako sú hotely a letiská./p>
Odolnosť arabských spojencov a možné scenáre
Generál testuje odolnosť arabských spojencov USA v regióne a konštatuje, že aj keď niektoré iránske rakety a drony prenikli obranou, spojenci v regióne zatiaľ odvádzajú dobrú prácu pri vlastnej ochrane. Avšak varuje, že ich trpezlivosť, najmä Saudské Arábie a Spojených arabských emirátov, nie je nekonečná, a ich možná reakcia na útoky Iránu by mohla byť drastická, ak by sa situácia vyhrotila. Situáciu na invázne sily USA a Izraela hodnotí ako odstrašujúcu pre rýchle akcie spojencov.
Zastavenie iránskych vojenských kapacít
Generál Votel sa zaoberá aj možnosťou znovuotvorenia prielivu a sprevádzania tankerov, avšak zdôrazňuje, že otvorenie prielivu musí predchádzať úspešnému zdecimovaniu iránskych vojenských kapacít. Votel tiež vyjadruje poľutovanie nad slabou medzinárodnou podporou pre USA v tejto operácii, pričom podčiarkuje potrebu silnejšej spolupráce so spojencami.
Možnosť nasadenia pozemných síl
V druhej fáze jeho analýzy sa zaoberá nasadením pozemných síl na iránsku pôdu. Votel spochybňuje taktický prínos operácie na obsadenie ostrova Chark, ktorý by bol voči iránskym zbraňovým systémom veľmi zraniteľný. Odhaduje potrebu prítomnosti zhruba 800 až 1 000 vojakov, pričom zdôrazňuje vysoké logistické nároky na zásobovanie a bezpečnosť takého kontingentu.
Osud iránskeho režimu a obavy z predĺženia konfliktu
Generál Votel vyjadruje aj svoje obavy o prežitie iránskeho režimu. Predpokladá, že moc v krajine preberú tvrdé línie Iránskych revolučných gárd, pričom sa neočakáva pád súčasného režimu. Obáva sa, že konflikt by sa mohol pretiahnuť, pričom operácia Epic Fury by mohla trvať niekoľko mesiacov, čo by mohlo mať negatívny dopad na vojenskú pripravenosť USA a ich schopnosť reagovať na iné krízy vo svete.
Kritická potreba zvýšenia obranných kapacít
Na záver, Votel upozorňuje na alarmujúci stav amerických zásob obranných zbraní, čo udržuje vysoký tlak na globálnu pripravenosť Američanov. Obhajuje nutnosť zvýšiť výrobu obranných systémov, aby USA mohli adekvátne reagovať na vznikajúce krízové situácie v rôznych regiónoch, vrátane Tichomoria, Kórey a Európy.
