Naša cesta za športovým úspechom: Rozdiely medzi Nórskom a Slovenskom
Soňa Mihoková, bývalá významná biatlonistka, sa vo svojom poslednom rozhovore zaslúžene podieľa na diskusii o rozporoch medzi slovenským a nórskym prístupom k športu. Po dvanásťročnom pobyte v Nórsku si uvedomila, že v krajine, známej svojimi športovými úspechmi, je základom radostný prístup k pohybu a športu, namiesto tlakových systémov, ktorými je často zaťažená výchova na Slovensku.
Radosť nad súťažou
Mihoková priznáva, že nórsky model výchovy, ktorý dbá o emocionálny aspekt športu, zohráva kľúčovú úlohu v dosahovaní úspechov. Padá tu tlak na výkon, deti sú vedené k tomu, aby si užívali pohyb a nesúťažili v nezdravom duchu. Pre porovnanie, v Slovensku deti často zažívajú frustráciu z neustálych očakávaní a niekedy až bolestnej rivality. Práve tento systém je dôvodom, prečo Nóri dokázali na ZOH priviezť neuveriteľných 41 medailí, zatiaľ čo slovenskí športovci zostali bez ich zisku.
Systém a prístup k športu
Soňa načrtla aj radikálne rozdiely v prístupe k športu v oboch krajinách. Kým v Nórsku je šport dostupný pre každého – rodiny majú možnosť požičať si športový výstroj zadarmo, v Slovensku sú náklady na športovú výbavu často prohibitive. V Nórsku deti praktizujú rôzne športové aktivity, od lyžovania po futbal, bez toho, aby boli združené len do jedinej disciplíny. Rodičia, ktorí sa zúčastňujú na týchto aktivitách sú, podľa Mihokovej, základným pilierom úspechu detí. Celá rodina sa organizuje okolo pohybu a športu.
Unikátne podmienky pre deti
Nórske deti sú vedúce k pohode a radosti zo športu, zatiaľ čo slovenskí rodičia často načierajú do svojich detí veľké očakávania. Soňa so smiechom spomína, ako niekde inde v Slovensku dieťa odchádza s medailou aj po prehre. Na severe sa naozaj cenia emócie z pohybu a radosť z účasti, namiesto tvrdého závodenia. Nóri sú vychovávaní tak, aby si užívali proces, a to vedie k prirodzenej motivácii a úspechu. „Deti sa učia mať radosť z pohybu, a to vedie k tomu, že vo všetkých súťažiach sú ešte motivovanejšie a silnejšie,“ dodáva Mihoková.
Možnosti zmeny na Slovensku
Optimisticky sa pozerá na možnosti zmeny aj v slovenskej športovej filozofii. Uvádza, že je možné, aby sa Slovensko zameralo na radostný prístup k športu a to je kľúč k zmenám v prístupe k víťazstvu. Práca s deťmi, redukcia tlaku na výkon a podpora rodinnej účasti by mohli viesť k lepším športovým výsledkom. Nakoniec, šport by sa mal podľa Mihokovej stať cestou za radosťou a nie len naháňaním za trofejami.
Odkaz do budúcnosti
Na záver rozhovoru Mihoková zdôrazňuje, že zmeny sú možné a potrebné. Základným predpokladom je nájsť cestu k radosťi z pohybu u detí a podporiť ich vo všetkých aktivitách bez ohľadu na výsledok. Krajina, kde sa deti učia milovať šport, bude mať nepochybne najväčší potenciál pre budúce úspechy. Týmto spôsobom je možné zmeniť nielen osobné príbehy detí, ale aj krajiny ako takej. Všetko je záležitosť filozofie a správneho nastavenia.
