Najväčšie amatérske lyžiarske preteky na svete: Inferno
Keď sa spomenie slovo Inferno, väčšina z nás si predstaví hororový román alebo temné peklo. V švajčiarskom regióne Bernské Alpy však toto označenie dostalo úplne iný význam – stáva sa synonymom nežnej adrenalínovej nádhery, fyzicky náročných pretekov a vyčerpávajúceho súboja s prírodou. Tiež sa tu konajú najväčšie amatérske lyžiarske preteky na svete, ktoré sa každoročne organizujú v januári.
V malebnej dedinke Mürren sa každoročne schádza takmer dve tisíc odvážlivcov, ktorí sa postavia na štart legendárneho zjazdu, ktorého história sa siaha až do roku 1928, keď ho založila skupina britských lyžiarskych nadšencov. Tento zjazd je pre amatérskych lyžiarov tým, čím je Tour de France pre cyklistov – neúprosnou výzvou, ktorá preverí ich charakter, techniku a fyzickú odolnosť. Z bezpečnostných dôvodov museli organizátori limitovať počet štartujúcich na 1 850, aj keď záujemcov je i tak nekonečne viac.
Pretekári sa odvážia z výšok 2 970 metrov nad morom pod vrcholom Schilthorn a pustia sa do náročného klesania, ktoré má dĺžku pätnásť kilometrov a vertikálny pokles prevyšujúci dva kilometre. Kým profesionálni lyžiari dosahujú rekordy v javových pretekoch, ako je Svetový pohár, tu sa preteká o čas v úplne inej dimenzii. Naši elitní amatéri dokážu trať zdolať za približne pätnásť minút, ale pre bežného smrteľníka je to boj, ktorý môže trvať od pol hodiny až po štyridsať minút.
Fyzické a psychické peklo
Nazvať tento zjazd Inferno nie je len otázkou dĺžky trate, ale aj nepredvídateľných a namáhavých úsekov, ktoré zahŕňajú nielen klesania, ale aj roviny, a dokonca i bolestivé stúpania. Ikonický úsek Kanonenrohr predstavuje kritický moment, v ktorom sa lyžiari musia vysporiadať s vystrašenými stehnami a nedostatkom kyslíka. V tejto fáze pretekári zúfalo bojujú o udržanie rýchlosti, využívajúc paličky aj nohy, aby sa dostali cez tento namáhavý úsek a prešli k ďalšiemu adrenalínovému stúpaniu.
Po celom „pekelne“ náročnom preteku sa atmosféra na konci pretekov v uliciach Mürrenu stáva euforickou. Dedina, ktorá je bez áut, sa za štyri dni premení na veľkú rodinu, kde sa pretekári, víťazi aj tí, ktorí prišli do cieľa na pokraji síl, delia o svoje zážitky a nezabudnuteľné momenty. Tento naozaj unikátne organizovaný pretek, aj keď určený predovšetkým pre amatérov, sa môže rovnať prestížou najprofesionálnejším podujatiam. Pri vyhratí akejkoľvek kategórie si pretekári zapíšu svoje meno do histórie alpského lyžovania.
V konečnom dôsledku pre väčšinu účastníkov je však tá najcennejšia trofej samotná schopnosť skrotiť túto zdľhavú bielu stenu a prežiť osobnú jazdu, ktorú mnohí opisujú ako cestu do pekla a späť.
