Neznáma história: Kontroverzná udalosť, ktorá dodnes rozdeľuje Izraelčanov a Palestínčanov
Izrael si vo štvrtok pripomenul 78. výročie svojho vzniku, ktorý nazýva Deň nezávislosti. Tento štátny sviatok, oslavujúci vyhlásenie štátu v roku 1948, je sprevádzaný vojenskými prehliadkami, koncertmi, ohňostrojmi a stretnutiami rodín po celej krajine. Pre mnohých Židov predstavuje tento deň symbol národného sebaurčenia po tragických udalostiach holokaustu. Zároveň však odkazuje aj na pietny deň Jom ha-zikaron, kedy si krajina uctila pamiatku padlých vojakov a tým spojila radosť z vzniku štátu s úctou voči jeho obetiam.
Pre Palestínčanov, naopak, toto obdobie symbolizuje tragédiu známa ako Nakba, čo v arabčine znamená „katastrofa”. Toto označenie poukazuje na masívne vysídľovanie a stratu domovov, ktoré sa uskutočnilo počas konfliktu, ktorý Izraelčania nazývajú vojnou za nezávislosť. Palestínska perspektíva interpretuje vznik Izraela ako kolonizačný projekt, ktorého dejiny sú späté s útlakom palestínskeho obyvateľstva, ktoré žilo na tomto území pred rokom 1948.
Pred vznikom štátu organizovali židovskí nacionalisti, známi ako sionisti, systematické prisťahovanie státisícov Židov z Európy a Ruska do Palestíny s cieľom vybudovať židovský štát. Títo nacionalisti síce netvorili väčšinu židovskej komunity, ale ich politika jasne dominovala. Po druhej svetovej vojne došlo k realizácii plánu Dalet, ktorý bol koordinovanou násilnou operáciou zameranou na zničenie palestínskych dedín a vyháňanie ich obyvateľov.
Téma Nakby ostáva veľmi citlivá a pre mnohých Izraelčanov tabu. Mnohé generácie sa vyhýbajú otázkam týkajúcim sa okolností vzniku štátu, pričom prevláda naratív, podľa ktorého Palestínčania odišli zo svojich domovov dobrovoľne. Strach zo vlastnej histórie viedol k prísnej kontrole oficiálneho príbehu vzniku Izraela, pričom do 80. rokov bola v platnosti politika obmedzujúca zverejňovanie dokumentov o vysídľovaní Palestínčanov aj o možných vojnových zločinoch. V roku 2011 bol prijatý Zákon o Nakbe, ktorý umožňuje sankcie proti organizáciám, ktoré pripomínajú toto obdobie ako deň smútenia.
Dokumentárny film „Tantura”, ktorý mal premiéru v roku 2022, ilustruje, ako si väčšina Izraelčanov odmieta pripúšťať svoju minulosť a ako sú snahy o jej odkrývanie často odmietané. Film sa zameriava na udalosti, ku ktorým došlo 23. mája 1948, keď izraelská brigáda Alexandroni obkľúčila palestínsku dedinu Tantura. Udalosti, ktoré sa odohrali, zostávali desaťročia tabu, pretože narúšali oficiálny obraz o vzniku Izraela. Dedina Tantura bola následne vymazaná z mapy a dnes sa na jej mieste nachádza prímorské letovisko Dor.
Film prináša svedectvá z roku 1948, kde sa uvádza, že v Tanture došlo k zabitiu približne 200 a viac ľudí. Niektorí účastníci po rokoch neochotne priznávajú rozsiahle násilie voči palestínskym obyvateľom. Režisér Alon Schwarz ukazuje, ako izraelská spoločnosť, v spolupráci so štátom, armádou a akademickými kruhmi, systematicky potláčala historickú pamäť palestínskeho obyvateľstva. Príkladom je aj propagandistické nakrúcanie fingovaného útoku na už vyľudnenú Tanturu.
Takéto masakre sa v roku 1948 odohrávali na viacerých miestach dnešného Izraela, pričom palestínska strana dlhodobo poukazuje na tieto udalosti, zatiaľ čo izraelská strana ich odmieta priznať. Izrael nie je jedinou krajinou, ktorá taji problematické časti svojej histórie. Podobné procesy pozorujeme aj v Rusku ohľadom stalinských zločinov. Ako demokratická krajina by sa však Izrael mohol inšpirovať Nemeckom, ktoré sa s temnou minulosťou vyrovnáva prostredníctvom vzdelávania, múzeí a pamätníkov.
Otvorenie diskusie o histórii, vrátane pamätníka palestínskym obetiam roku 1948, by mohlo prispieť k vzájomnému porozumeniu a lepšiemu poznaniu zložitých stránok tejto historickej kapitoly.
