„Nikdy viac… ale už sa teším!“ 32 hodín na trati, 2 hodiny spánku a finiš v prvej štvrtine. Ako vyzeral beh naprieč Slovenskom?
V sobotu ráno sa dvanásťčlenný tím Športwebu vybral na nezabudnuteľnú, viac ako 345-kilometrovú štafetu z Demänovskej doliny smer Bratislava. Cieľom nebol iba výlet, ale aj preukázanie tímového ducha, ktorý sa ukázal v plnej miere počas tejto náročnej akcie.
Pretek začal v deň, ktorý bol plný očakávaní a nervozity. „Tep som mal vyšší ako v zóne 5 pri behu. Hlavne som nechcel sklamať tím a ani sám seba,“ hovorí Jakub, ktorý zažíval pocity pred štartom. Bežec Milan zas premýšľal, či nezabudol trénovať. Uvedomenie si reality takýchto pretekov prišlo rýchlo. Dlhé a náročné úseky v kombinácii s nepriaznivým počasím si vyžadovali dôvtip a spoluprácu všetkých členov tímu.
Príprava a organizácia štafetového behu
Prípravy na tento beh sa začali dávno pred tohtoročným dátumom štartu. Zabezpečiť autá, ubytovanie a všetko potrebné na dlhý beh sa ukázalo ako kľúčové. Práve na tieto aspekty sa sústredil tým aj deň pred pretekmi v Demänovskej doline, kde sa utvrdzovali posledné detaily. Ráno o 9:30, po porade a vzájomnej motivácii, sa vyrazilo na trať.
Avšak, ako to už býva, prvé prekážky sa objavili okamžite. „Monika nakúpila banánov poriadnu zásobu, lenže ich nechala doma v chladničke,“ skonštatoval tím s humorom, keď sa snažili zakúpiť ovocie na poslednú chvíľu. Zásoby sa ukázali ako nedostatočné a tím musel improvizovať.
Chaos a poriadok na ceste
Dvanásť osôb v dvoch autách a množstvo výbavy – chaos bol na svete. Jakub aj Milan potvrdili, že bez rozdelenia vecí do boxov bolo v kufri „absolútne chaos a neporiadok“. Počas dlhých hodín cesty sa snažili bojovať s neporiadkom, no to sa ukázalo ako ťažké. Radenie vecí podľa využitia sa ukázalo ako kľúčové pre praktickosť počas pretekov.
Spánok počas pretekov bol veľmi vzácny. Bežci sa striedali, takže všetci museli využiť každú voľnú chvíľu na oddych. Napriek tomu, že sa snažili, Jakub odpovedal, že celkový spánok bol maximálne dve hodiny. „Ledva,“ hovoril o nočných okamihoch bez spánku, ktoré viedli k mnohým výzvam pre jednotlivých bežcov.
Večer a nočné etapy
Beh cez deň bol iba predohrou. Nočné úseky ponúkali úplne inú skúsenosť. Tma a únava spôsobovali ťažkosti, pričom mnohí členovia sa museli vyrovnať s panikou. Jakub sa dostal do nepríjemnej situácie, keď na ceste uvidel staré šípky, pričom nemal istotu, či sa nachádza na správnej trati. Práve v takých momentoch sa ukázali neoceniteľné tímové okamihy, ktoré ponúkli vzájomnú podporu.
Ani počas nočných úsekov sa nezaprela kreativita a schopnosť improvizácie. Tím mal situácie, kedy sa počas presunov zabávali a vytvárali jedinečné momenty. „Kričali sme na bežiacich z auta. Niekedy sme zneli ako banda škôlkárov, ale bežca to vždy rozveselilo,“ priznali s úsmevom Jakub a Milan.
Finále a celkový výkon tímu
Po 32 hodinách a 21 minútach sa tím dostal do cieľa v Bratislave, kde obsadili 45. miesto spomedzi 181 tímov, čo ich umiestnilo v prvej štvrtine. Avšak aj keď čísla ukazovali na konečný výkon, skúsenosti a spomienky, ktoré tím nadobudol počas týchto hodín, mali obrovský význam.
„Dal mi hlavne chuť do toho znova po zranení začať behať a zlepšovať sa,“ povedala Saška, jedna z členiek tímu, o motivácii na ďalšie behy. Poukázala tiež na dôležitosť tímovej práce a na nové priateľstvá, ktoré vznikli. „Tímovosť je niečo úplne iné ako sólo preteky. Má to dynamiku a je to väčšia zábava,“ dodala.
Odvaha na zopakovanie
Keď sa Jakuba spýtali na jeho pocity po pretekoch, nečakal sa romantický opis. Jediné, čo povedal, bolo „bolesť“. Napriek tomu bol jeho názor na ďalší ročník jasný: „Nikdy viac… ale už sa teším na ďalší ročník.“ Vyzval všetkých, aby sa pridali k tímu a vyskúšali si atmosféru, ktorá je skutočne neopakovateľná. Na záver dodal aj praktickú radu, ktorá sa stala humoristickou poznámkou pre všetkých: „Ak ste hladní, nedávajte si o štvrtej ráno debrecínsku bagetu.“
