Paradoxy dlhopisov pre občanov
Obyvatelia Slovenska budú mať od 2. marca 2026 opäť možnosť investovať svoje peniaze do štátnych dlhopisov SR. Celkový objem plánovanej emisie dosahuje 400 miliónov eur, čo predstavuje len malú časť potrebných prostriedkov na pokrytie deficitného štátneho rozpočtu, ktorý sa pre tento rok odhaduje na vysokú sumu.
Podľa ekonóma Ľuboša Pavelku, Slovensko žije s dlhom, ktorý aktuálne dosahuje približne 83 miliárd eur. Každoročne štát vynakladá asi 2,30 miliardy eur len na úroky z tohto dlhu. V praxi to znamená, že peniaze, ktoré štát získava od občanov prostredníctvom dlhopisov, pokryjú iba dvojmesačné náklady na obsluhu existujúceho dlhu.
Pri investovaní do štátnych dlhopisov sa však ľudia často zamýšľajú nad tým, či im uložené peniaze aspoň pokryjú infláciu a či nebudú musieť peniaze vybrať skôr, ako dlhopis dospeje. K dispozícii budú dlhopisy typu Investor II so splatnosťou dvoch rokov a úrokom 2,7 % p.a., ako aj dlhopisy Patriot II so splatnosťou štyroch rokov, ponúkajúce 3 % p.a.
Dlhopisy majú výhodu, že sú oslobodené od zrážkovej dane vo výške 19 %, čo je príležitosť pre tých, ktorí si ich chcú zakúpiť vo vybraných bankách bez dodatočných poplatkov. Napriek týmto výhodám, ponúkané úrokové sadzby sú nižšie ako očakávaná miera inflácie. Aktuálna priemerná inflácia v eurozóne sa pohybuje okolo 2,20 % ročne, zatiaľ čo na Slovensku sa dlhodobo dá ťažko dostávať pod 4 %.
Majitelia dlhopisov sa tak môžu ocitnúť v situácii, keď reálne nevytvoria zisk z uložených prostriedkov. Prívlastok „patriot“ týchto dlhopisov predovšetkým odráža status tých, ktorí investoval do dlhopisov, keďže pri splatnosti obvykle dostanú späť menej, než čo investovali, ak zohľadníme infláciu a pokles kúpnej sily peňazí.
Nová emisia dlhopisov ponúka o niečo nižšie úročenie ako predchádzajúca emisia z roku 2025, pričom viac ako dve tretiny z týchto dlhopisov si kúpili investori nad 65 rokov. Tento vekový sklon investícií je pochopiteľný, pretože starší investori sú zvyčajne konzervatívnejší a vyhnú sa riziku investícií do akcií či podielových fondov. Z tohto dôvodu je pre nich kľúčové zabezpečenie priebežného vyplácania úrokov.
Hoci technicky možno pre štát nie je jednoduché pravidelne vyplácať úroky, takýto krok sa očakáva. Pre seniorov, ktorí tieto dlhopisy vlastnia, predstavujú pravidelne vyplácané úroky akýsi prídavok k ich dôchodku, ktoré môžu využiť na bežné výdavky.
Pri analýze úročenia dlhopisov sú potrebné aj kalkulácie. Ak zoberieme do úvahy úroky 3 % p.a., zodpovedá to úrokovej sadzbe 3,7 % na termínovanom vklade v banke. V praxi to znamená, že dlhopisy pre občanov dokážu prekonať infláciu iba za predpokladu, že priemerná miera inflácie v nasledujúcich štyroch rokoch zostane pod touto hodnotou.
Majitelia dlhopisov, ktorí potrebujú peniaze pred vypršaním splatnosti, môžu dlhopis predať za trhovú cenu. Ak sú na trhu úrokové sadzby vyššie, môžu získať viac, ako za dlhopis zaplatili. Naopak, ak miera úrokov stúpa, môžu utrpieť stratu. Tieto transakcie sú však spojené s dodatočnými nákladmi pre investorov.
Názory externých prispievateľov, ako aj analýzy financovania zo strany štátu, ukazujú, že situácia na trhu dlhopisov môže byť pre občanov skutočne komplikovaná a mnohé aspekty ich investícií si zaslúžia vôbec väčšiu pozornosť a prieskum.
