Politické znásilňovanie ekonomiky: Lekcie z Maďarska a Slovenska
Aktuálne udalosti na maďarskej politickej scéne vytvorili priestor na podrobnejšiu analýzu ich ekonomického modelu, ktorý je čoraz častejšie porovnávaný s našimi vlastnými skúsenosťami tu na Slovensku. Pád neporaziteľnej garnitúry v Maďarsku, pod vedením premiéra Viktora Orbána, spustil diskusiu o mnohých ekonomických témach, ktoré dlhodobo zostávali pod pokrievkou. Medzi nimi vynikajú paralely medzi maďarskou a slovenskou ekonomickou politikou, ktoré ukazujú, ako sme sa navzájom inšpirovali a kopírovali si neúspešné postupy.
Vysokotlaková ekonomika a jej následky
Populistické vlády v postkomunistických štátoch, vrátane Maďarska a Slovenska, sa snažili manipulovať ekonomiku prostredníctvom politického zasahovania. Maďarsky koncept ‘vysokotlakovej ekonomiky’ z obdobia po roku 2010, obdobne ako slovenský ‘karpatský tiger’, sa snažil ukázať, že je možné dosiahnuť mimoriadne výkony politickým prístupom. Avšak, ako ukazujú súčasné ekonomické výsledky v oboch krajinách, takéto pokusy často vedú len k rozvratu verejných financií a dlhodobému rozčarovaniu obyvateľstva.
Aj keď štát môže naozaj stimulovať ekonomiku, ide to predovšetkým cez dobre premyslené investície do infraštruktúry, vzdelávania a podnikania. Napriek tomu sa Maďarsko a Slovensko stále pasujú s prežitými mýtmi o tom, že stačí „naliať peniaze“ do ekonomiky, aby sa dosiahli úspechy. Takýto prístup však nielenže nie je udržateľný, ale ani efektívny, ako by sa dalo očakávať.
Národná kapitálová vrstva a jej obmedzenia
Maďarská vláda pod Orbanovým vedením bez váhania prešla k budovaniu „národnej kapitálovej vrstvy“, čo je pojem, ktorý nevyhnutne evokuje slovenskú obdobu „domácej kapitálotvornej vrstvy“ z mečiarovských čias. Tento koncept sa snaží vytvoriť domácu skupinu s dostatočným kapitálom na podporu ekonomiky, avšak realita ukazuje, že takáto skupina môže byť k ekonomickému rastu menej prínosná, než sa očakáva. Jej existencia je totiž pevne prepojená s politickou mocou a jej prínos sa väčšinou obmedzuje na profitovanie z domáceho trhu s prispôsobenými podmienkami a nie na zapájanie do globálnej ekonomiky.
Populárny biznis magnát Lőrinc Mészáros sa netají svojím úspechom, pripisujúc ho „dobrotivému Bohu, šťastiu a Viktorovi Orbánovi“. To, čo doteraz predvádza maďarská oligarchia, sťažuje aj vybudovanie zdravého podnikateľského prostredia. Zatiaľ čo Mészárosove biznis úspechy sú známe, ich vplyv na ekonomiku a etiku podnikania je diskutabilný.
Ekonomické paralely a budúce východiská
súčasný rozčarovanie maďarskej verejnosti z ekonomickej situácie je umocnené skutočnosťou, že Maďarsko malo pred desiatimi rokmi najpriaznivejšie predpoklady na úspech. Aktuálne sa Maďarsko a Slovensko čelí podobným problémom, čo naznačuje, že obidve ekonomiky sa od seba vzájomne nakazili nefunkčnými nápadmi. Medzi ekonómiami strednej Európy sa vytvorila priepasť a kým niektoré krajiny sa orientovali na vysoké technológie a inovácie, iné, ako Slovensko a Maďarsko, sú stále uväznené v pasci nízkonákladových stratégií a sociálnych balíčkov.
Je čas, aby sme sa začali inšpirovať krajinami, ktoré sa úspešne dostali z krízy a podporovali transparentnosť a zdravé podnikateľské prostredie. V súvislosti so súčasným ekonomickým trendom sa nezabúdajme opýtať, akým spôsobom a kedy sa poučíme z prešľapov našich susedov, aby sme sa stali konkurencieschopnejšími na medzinárodnej scéne.
