Pass to the Day Against Corruption: Poslanci Zrušili Úrad na Ochranu Oznamovateľov
Na deň boja proti korupcii poslanci Národnej rady symbolicky schválili zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Tento akt bol schválený vo druhom a treťom čítaní a za pozmeňujúci návrh, ktorý predložili Tibor Gašpar a Michal Bartek, hlasovalo po 78 poslancov. Predseda parlamentu Richard Raši uzavrel rozpravy predčasne, pričom z 55 prihlásených rečníkov na slovu prišli len dvaja.
Okrem vytvorenia nového Úradu na ochranu obetí trestných činov, ktorý prevezme agendu ochrany oznamovateľov, sa aj nový legislatívny rámec ocitá pod paľbou kritiky. Prezident Peter Pellegrini sa zároveň vyjadril, že chce dôkladne pretiahnuť schválený zákon a zvažuje jeho veto, aby garantoval, že Slovensko nečelí problémom na medzinárodnej scéne.
Reformy a ich Réžia: Minister Šutaj Eštok a Opozícia
Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, obhajoval reformy ako nevyhnutné kroky na zastavenie politického zneužívania ÚOO, pričom na adresu zneužívania systému uviedol, že táto situácia nemôže existovať v právnom štáte. Zákonodarcovia naznačili, že signálom schválenia legislatívy je odstránenie protekčnej imunity, pričom jasne definujú, že ochrana patrí tým, ktorí si ju zaslúžia, a nie tým, ktorí sa snažia uniknúť zodpovednosti.
Opozícia, na druhej strane, kritizuje tento krok ako likvidáciu nezávislého úradu. Peter Kmec z Hlasu avizoval, že sa chystajú obrátiť na Ústavný súd. Predseda hnutia PS Michal Šimečka podčiarkol, že opozícia chce konať rýchlo a do konca týždňa podá žiadosť na ÚS SR.
Legislatívny Proces a Demokratické Normy
Opozícia varovala, že skrátený proces schválenia zákona je neakceptovateľný a nazývajú ho temnou stránkou politickej kultúry v Slovensku. Predstavitelia SaS a iných opozičných strán naznačili, že otázky ohľadom ústavnosti predmetného zákona ostávajú otvorené. Michal Šipoš za hnutie Slovensko – Za ľudí označil schválenie návrhu za čierny deň pre demokraciu.
Cítiť tu aj silný pocit frustrácie nad tým, ako bol proces zastavený v polovici rozpravy, ktorú mali poslanci v pláne predložiť. Kritiku sa dostalo aj od mimovládnych organizácií, ktoré žiadajú prezidenta, aby zákon neodobril a poslal ho na opätovné prerokovanie.
Riziko pre oznamovateľov a budúcnosť reformy
Oznamovatelia korupcie sa obávajú, že nová legislatíva môže oslabením ochrany viesť k nebezpečným precedensom. Odborníci ako Katarína Batková a Michal Pišok varujú, že opakované preverovanie poskytovanej ochrany môže narušiť rovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a právami oznamovateľov.
Metodológia politiky v tejto oblasti sa transformuje a plánovacie procesy sa budú musieť prispôsobiť novým normám. Nový úrad bude zodpovedný aj za ochranu obetí trestných činov, čo by mohlo mať ďalekosiahle dopady na fungovanie právneho systému.
Legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2026, a preto je kladený dôraz na predpokladanú efektivitu a funkčnosť nového úradného systému. Jeho úspech či neúspech bude možné vyhodnotiť až v praxi.
