Posledná bašta potravinovej bezpečnosti padá: Lacnejší dovoz vytláča domácich výrobcov
Obilie, múka a chlieb predstavujú kritické zložky potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorá sa v súčasnosti dostáva do nezávideniahodnej situácie. Na pozadí enormného vývozu pšenice, ktorý sa pohybuje okolo jedného milióna ton ročne, sa dovoz múky v posledných rokoch výrazne zvyšuje, pričom sa hovorí o príchode približne stotisíc ton ročne. Tento trend nemôže zostať bez povšimnutia.
Mlynári na Slovensku, predovšetkým z dôvodu prichádzajúcej konkurencie, čelí čoraz väčšiemu tlaku. Kým slovenské mlyny zpracovávajú približne 450 až 470-tisíc ton pšenice, ich kapacity by mohli zvládnuť takmer dvojnásobok. Bohužiaľ, faktom ostáva, že časť pridanej hodnoty sa dostáva do zahraničia, čo ďalej oslabuje domácich producentov.
Ak sa bližšie pozrieme na aktuálne trhové podmienky, je zrejmé, že múka na Slovensku prichádza predovšetkým z Česka, Maďarska a Poľska, pričom sa nevyhneme ani „ukrajinskej” múke. Napriek zákazu prieniku tejto múky na slovenský trh, reálne dochádza k jej dovozu vo forme mrazených a následne dopečených výrobkov z iných krajín EU. Slabá regulácia dodávok vyvoláva obavy medzi domácimi producentmi.
Ďalším znepokojujúcim faktom je rast dovozu múky, ktorý sa stal alarmujúcim pred rokom 2023. Po ruskom útoku na Ukrajinu, dovozy múky vzrástli takmer o 12,5 tisíca ton, pričom nasledujúci rok prestúpil psychologickú hranicu stotisíc ton. To všetko sa deje v čase, kedy slovenskí mlynári a pekári disponujú modernými výrobnými kapacitami pre obslúženie domácich spotrebiteľov, avšak nedokážu plne využiť svoj potenciál.
Prečo vari nákup zahraničnej múky?
Obchodné reťazce, ktoré dominujú na slovenskom trhu, uprednostňujú cenovú politiku, pričom slovenskí spotrebitelia sa prioritne rozhodujú na základe ceny. Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo o vysokej inflácii, ktorá posúvala zisk mnohých slovenských pekárov, zatiaľ čo dovoz múky zo zahraničia sa stal populárnym riešením na zníženie nákladov.
Reťazce ako Billa, Kaufland a Lidl prehlašujú, že slovenskej produkcii dávajú prednosť, no doplnková variabilita ponuky je častokrát zabezpečená dovozom z okolitých krajín. Martin Krajčovič, predseda organizácie SAMO, ktorá zastupuje nadnárodné reťazce, dodáva, že v prípade, ak nemôžu zabezpečiť dostatok slovenských produktov, siahajú po ponuke z iných štátov EU, čím ignorujú plebejcne slovenských producentov.
Čo sťažuje domáce výrobky?
Pekári a mlynári upozorňujú na to, že si zaslúžia rovnaké podmienky ako ich kolegovia zo zahraničia. Mnohí z nich sú presvedčení, že zákazníci by radi preferovali slovenské výrobky, len keby mali možnosť vhodne si ich vybrať. S prispením Slovenskej poľnohospodárskej politiky by sa malo podporiť označovanie pôvodu výrobkov. Stanovené hľadiská zo strany štátu sú kľúčom k zabezpečeniu spravodlivého konkurenčného prostredia na domácom trhu.
V reakcii na súčasné výzvy sa slovenskí pekári rozhodli presadiť informácie o pôvode produktov priamo na cenovkách, aby pomohli spotrebiteľom pri rozhodovaní. Samozrejme, dosiahnutie tejto ambície si vyžaduje spoluprácu so štátnymi inštitúciami a silnú podporu zo strany spoločnosti. Bez tejto zmeny sa zdá, že tradičný model dodávok potravín z lokálnych zdrojov sa nenávratne stráca.
Budúcnosť slovenského trhu s obilím a múkou
Vývoj na slovenskom trhu s obilím a múkou naznačuje, že je čas pre zásadnú reformu, ktorá by zohľadnila nielen ekonomické, ale aj sociálne aspekty. Zatiaľ čo ceny a dostupnosť výrobkov dominujú nad kvalitou a pôvodom, domáca produkcia sa neustále ocitá v ohrození. Od kvalitných producentov, ktorí vedia poskytnúť to najlepšie, závisí nie len existencia slovenského mlynárstva, ale aj potravinová bezpečnosť národa, ktorá by mala byť prioritou všetkých zainteresovaných strán.
