POSOLSTVO Z IRÁNU: CHUDOBU NEMOŽNO OSPRAVEDLŇOVAŤ RÉTORIKOU A REPRESIA PRESTÁVA BYŤ ZDROJOM STABILITY
V závere roka 2025 prebehli v Iráne masívne protesty, ktoré vypukli medzi predajcami mobilných telefónov v reakcii na výrazné kolísanie kurzu iránskeho rialu, čo spôsobilo prehlbujúcu sa krízu na trhu. Tisíce ľudí sa vybrali do ulíc, pričom protesty sa rýchlo rozšírili na univerzity a mestá ako Kumm a Mašhad, ktoré majú hlboký náboženský a historický význam. Tento vzostup nepokojov naznačuje slabosť tvrdých línií v štruktúre moci ajatolláhov.
Predchádzajúce roky boli pre islamský teokratický režim izolované obdobia násilných vzťahov so spoločnosťou, a tieto súčasné protesty ostro odrážajú hlboké rozpory medzi štátom a občanmi. Takáto úroveň nespokojnosti sa neobjavila od islamskej revolúcie v roku 1979, hoci v posledných dvoch desaťročiach čelil režim viacerým vlnám nepokojov spojeným s ekonomickými ťažkosťami a nedostatočnou ochranou ľudských práv.
Protesty prekonali ideologické a etnické rozdelenia v iránskej spoločnosti. Napriek tvrdým zásahom bezpečnostných síl, ktoré si vyžiadali stovky obetí, zostáva intenzita protestov nezmenená a prevláda pocit, že represie neznamenajú koniec sporu.
DÔVODY KOLAPSU REŽIMU
Iránsky politický systém, hrdí sa označením „islamská demokracia“, sa však v skutočnosti zakladá na absolútnej moci nevoleného vodcu. Prezident a poslanci majú obmedzené právomoci, pretože akýkoľvek krok musí byť v súlade s náboženskými zásadami, ktoré určuje ajatolláh Chameneí. Slogany protestujúceho obyvateľstva presahujú rámec ekonomických nárokov a otvorene kritizujú vládu za míňanie prostriedkov na vojenské operácie v zahraničí, pričom podkopávajú morálnu legitimitu regime.
Inflačné tlaky a znehodnocovanie meny sú chápané nielen ako dôsledok vonkajších sankcií, ale predovšetkým ako výsledok uzavretých politických rozhodnutí, ktoré viedli k súčasnej kríze.
Nehovoriac o vnútorných krízach, režim čelí aj silnému tlaku zo zahraničia. Protesty prebehli len niekoľko mesiacov po vojne, ktorú Izrael viedol proti Iránu, predovšetkým zničením kritických jadrových zariadení. Zároveň si Iráncia začínajú uvedomovať, že ich spojenci, ako Rusko a Čína, nehodlajú zasahovať v prospech iránskeho režimu.
ÚLOHA PÁHLAVÍHO A IZRAELA
Obvinenia iránskeho režimu z cudzího zasahovania sú podporené faktami. Medzi protestujúcimi sa často ozýva volanie po návrate Rezu Pahlavího, symbolického lídra pohybu, ktorý žije v exile v USA. Vyzval Iráncov na štrajky v komerčnej sfére, a tieto výzvy rezónovali aj na medzinárodnej úrovni, pričom ich podporili aj vyhlásenia od Donalda Trumpa.
Analýzy ukazujú, že izraelská manipulácia v pozadí robí igiené za účel obnovy monarchie a niektoré tohoto druhu konkrétne akcie nasmerovali pozornosť aj na domáce otázky. Netrvalo dlho a iránsky režim vyhlásil, že protesty sú riadené zahraničnými aktérmi, čím oslabili ich nezávislosť a podkopali legitímnosť volanie po reformách.
Ich kombinovaná moc sa môže prejaviť aj v destabilizácii samotného systémy, pretože hrozba nielenže destabilizuje iránsky režim, ale aj celú regionálnu politiku, založenú na tichých dohodách s náboženskými a svetovými mocnosťami.
Dnešný Irán čelí rozhodujúcim výzvam, ktoré prekračujú iba rámec vnútorných diskusií, ale vedú k zamysleniu nielen nad silou politického režimu, ale aj nad úrodnosťou jeho výrokov pre spravodlivosť a morálnu pôdu, na ktorej stojí.
