Ukrajinskí rodáci v zajatí: Príbehy tých, ktorí bojujú na strane Ruska
Vojna na Ukrajine prináša množstvo zložitých a bolestivých príbehov, medzi ktorými sú aj tí, ktorí sa narodili na ukrajinskom území, no rozhodli sa bojovať po boku ruskej armády. Reportáže BBC prinášajú pohľady ukrajinských vojakov v zajatí, ktorí vysvetľujú svoje rozhodnutia a osudy v súvislosti s vojenským konfliktom.
Identita a rozhodovanie v kontexte okupácie
V zajateckých táboroch na západe Ukrajiny sa nachádzajú muži, ktorých korene siahajú hlboko do ukrajinskej pôdy. Mnohí z nich, vrátane Anotna, tvrdia, že do ruskej armády vstúpili vôľou a s presvedčením brániť svoje hodnoty. Vznikajú otázky o identite týchto vojakov a motívoch ich rozhodnutí, ktoré sú formované okupáciou, strachom a často aj finančnými podmienkami.
Osudy vojakov z Donbasu
Anton je jedným z mladých mužov, ktorí sa stali súčasťou vojenskej operácie. Rovnako ako mnohí jeho rovesníci, pocítil tlak zo strany prostredia, v ktorom vyrastal. „Môj prezident je Putin,“ hovorí Anton, odrážajúc sa tak od svojich koreňov a zložitých pocitov zmätku a solidarity vo vzťahu k Rusku, v ktorom vidí svoju pravú domovinu. Jeho príbeh je typický pre generáciu, ktorá vyšla zo systému ruského školstva a médií, ktoré majú vybudované pevné väzby na ruskú kultúru a ideológiu.
Ekonomické a vojenské motivácie
Ďalší zajatec Artyom popisuje svoje skúsenosti a sklamanie z vojenskej služby. Po krátkej dobe, kedy bojoval na ruskej strane, sa ocitol v nemocnici so zraneniami. Dosvedčuje, že len málokto bol motivovaný ideológiou; skôr to boli obavy o prežitie a zlepšenie finančnej situácie. Zranenému vojakovi, ktorý ležal vedľa neho, sa dostalo omnoho vyšších náborových bonusov. Vojny sa rovnej moci vymeňovali za ich vlastné zdravie a životy – sklamanie z vojenskej reality sa tak stáva bežnou súčasťou ich príbehov.
Vlastizrada či nedobrovoľnosť?
Ukrajinská vláda klasifikuje zajatých vojakov, ktorí nastúpili do ruskej armády, ako vlastizradcov, avšak mnohí z nich, ako tvrdí Peter Jatsenko z ukrajinského koordinačného veliteľstva, majú veľmi nejasný vzťah k národnej identite. Niektorí, ako napríklad jeden z mužov z Donecka, uvádzajú, že do armády nastúpili nie z vlastnej vôle, ale na základe tlaku, pričom existujú štatistiky, ktoré naznačujú povolanie viac ako 50-tisíc Ukrajincov proti ich vôli.
Voľba medzi armádou a väzením
Medzi neželanou skupinou sú aj odsúdení, ktorí sa prihlásili do ruskej armády s cieľom skrátiť si trest. Konstantin, ktorý bol odsúdený za obchodovanie s drogami, tvrdí, že nevníma vojnu pozitívne, ale jeho rozhodnutie vojsť do armády napriek tomu považuje za správne. Jeho slová vyjadrujú obavy, že vojenské zložitosti sa dajú iba ťažko pozerať bez ohľadu na akúkoľvek ideológiu.
Budúcnosť a vojna
Všetci vojaci v zajatí z Donbasu sa zhodujú, že vojna sa nielenže neskončila, ale ani sa neočakáva, že by sa blízku skončila. Sergej, ktorý sa považuje za Rusa, plánuje po návrate z armády zanechať svoje vojenské povinnosti. „Dúfam, že sa vojna čoskoro skončí,“ hovorí. Obavy z nejasnej budúcnosti sprevádzajú všetkých, ktorí čelili tejto brutalite konfliktu, a vojaci v zajatí sa cítia zabudnutí vo vedeckej a politickej hre, kde ich osudy zostávajú na okraji.
Výmenné možnosti a priorita Moskvy
Pre ukrajinskú vládu sú zajatí ruskí vojaci dôležití v rámci výmeny, avšak muži z Donbasu, zdá sa, nie sú prioritou. Konstantin uvádza, že tento rok sa uskutočnilo len niekoľko výmien, a on s ostatnými vojenskými zajatcami majú pocit, že budú poslední, ktorí sa dostanú na slobodu. Cíti sa opustený, a nesúhlasí s tým, že ich osud je považovaný za menej dôležitý.
Život v tme a zúfalstve
V kontexte vojny existujú aj iné straty a obete, čo dokumentujú rodiny na okupovaných územiach, kde zúfalo bojujú o prežitie. Znížené zásoby vody, elektriny a základných potravín sa stali bežným javom, pričom obyvatelia sú nútení prežiť v neľudských podmienkach. Tento pohľad na okupovaný život sa stáva zdrojom zúfalstva a miesto veľkých ideálov vojny sa zjavuje skutočnosť každodenného prežitia.