Oceány plné obrovských chobotníc
V dávnych dobách, keď sa po našej planéte presúvali nedávno vyvinuté dinosaury, a oceány boli domovom obrovských morských predátorov, sa zdá, že mal v týchto vodách aj ďalší hrozivý vládca. Nebol to žralok, ale obrovská chobotnica, ktorej ramená dosahovali niekoľko metrov a bola vybavená silnými čeľusťami, schopnými rozdrviť tvrdé schránky svojich obetí.
Pradávne hlavonožce a ich gigantické rozmery
Nová štúdia publikovaná v renomovanom časopise Science naznačuje, že niektoré z týchto pradávnych hlavonožcov mohli dorastať až do neuveriteľnej dĺžky 19 metrov. Porovnaním s dnešným vráskavcom obrovským, jednou z najväčších veľrýb, sú tieto dávne chobotnice naozaj ohromujúcim výtvorem prírody. V súvislosti s nimi pôsobia aj najväčšie dnešné sépie takmer smiešne.
Nanaimoteuthis: najväčší predátor medzi bezstavovcami
Vedci podrobili analýze vyhynutý rod chobotníc známy ako Nanaimoteuthis, ktorého fosílie sa našli v hlbokých horninách na ostrove Vancouver v Britskej Kolumbii a na japonskom Hokkaide. Najväčší z týchto druhov, Nanaimoteuthis haggarti, drží povesť jednej z najväčších bezstavovcov, aké našu planétu kedy obývali. Hoci sa z mäkkého tela chobotnice zachovalo takmer nič, fosílie hovorili jasne, pričom vedci mali k dispozícii jedinečné a impozantné čeľuste.
Predátorské správanie chobotníc
Opotrebovanie týchto ostrých čeľustí nasvedčuje, že išlo o predátora, ktorý určite nebol neškodný. Na čeľustiach sa nachádzali stopy po rozdrvených lastúrach a kostiach, čo naznačuje, že chobotnica nepohrdla ani tvrdšími „obrnenými” živočíchmi. Veľkosť a sila tejto chobotnice podnecujú zaujímavé diskusie o tom, aké dravé správanie mohli tieto tvory vykazovať v praveku.
Inovatívne metódy výskumu fosílií
Zaujímavé je, že fosílie chobotníc sa fosilizujú veľmi zriedka, preto vedci siahli po inovatívnych prístupoch, ako je digitálna ťažba fosílií. Tento proces zahŕňal opatrné brúsenie horniny po tenkých vrstvách a fotografovanie každej vrstvy vo vysokom rozlíšení. S pomocou počítačových modelov vedci dokázali vytvoriť trojrozmerné zobrazenia skrytých čŕrt čeľustí, čím dokázali poskladať ich zloženie bez rizika ich zničenia.
Predpoklady o vývoji inteligencie
Nerovnomerné opotrebenie čeľustí naznačuje, že chobotnica mohla pri love preferovať určitú stranu telá, čo by mohlo napovedať o správaní podobnom pravorukosti alebo ľavorukosti, čo dnes súvisí s pokročilou inteligenciou. Napriek týmto unikátnym objavom z ostrovného druhu zostávajú vedci opatrní, pokiaľ ide o určenie úrovne inteligencie tejto pradávnej chobotnice, ktorá žila približne pred 100 až 72 miliónmi rokov, čo naznačuje, že sa jedná o dosiaľ najstaršie fosílie chobotníc kedy známe.
