Problém Slovenska nie sú vysoké mzdové požiadavky, ale nízke príjmy
Prvý máj je dňom, ktorý má hlboký historický význam, symbolizujúci boj pracujúcich za ich práva a spravodlivé mzdy. V minulosti, v roku 1886, sa v Chicagu zhromaždilo desiatky tisíc pracujúcich, ktorí žiadali o zavedenie osemhodinového pracovného dňa. Tento deň, aj keď sa nesie v duchu komunistickej propagandy, má aj naďalej svoju hodnotu, keď sa pripomína, ako prvá Československá republika prijala prax garantovanej platené dovolenky a ochrany zamestnancov v ústave.
V súčasnosti, hoci metódy boja za práva pracujúcich prešli z ulice na stoly vyjednávačov, konflikty záujmov naďalej existujú. Slovenskí zamestnávatelia často opakujú rovnaké naratívy, aké sme mohli počuť už v 19. storočí, pričom sa snažia zdôvodniť prečo sú mzdové nároky neprijateľné. Systémová analýza však ukazuje, že mzdy na Slovensku predstavujú len malú časť celkových nákladov firiem, a to od 1,7 % do 31 %. Sektor, v ktorom podniky operujú, výrazne ovplyvňuje tento podiel nákladov.
Ekonomický model Slovenska sa dlhodobo zakladá na nízkych mzdách, čo má za následok rastúci podiel pracujúcich, ktorí sa ocitajú na hranici chudoby. Rovnako aj argumenty o vysokej daňovo-odvodovej záťaži sú podľa faktov neudržateľné, keďže mzdy vďaka všetkým týmto povinnostiam patrí medzi najnižšie v Európskej únii. Históriou je preukázané, že produktivita práce u nás rástla rýchlejšie než mzdy, čo znemožnilo spravodlivé rozdelenie ziskov medzi zamestnancov a zamestnávateľov.
Rast miezd, aj keď je skromný, pre mnohých zamestnancov nie je dostatočný, aby pokryl ich životné potreby. Pri súčasných životných nákladoch a stresujúcich pracovných podmienkach čelí väčšina zamestnancov zvýšenej neistote a rozličným stresom, pričom otázky dostupnosti bývania a vzostupu životných nákladov situáciu len zhoršujú. Kolektívne zmluvy, ktoré by mali zlepšovať pracovné podmienky, nezohľadňujú dostatočne veľký počet zamestnancov.
Odbory by mali stáť na strane pracujúcich a nielen plniť úlohu politických nástrojov. Historické skutočnosti naznačujú, že ak sa odbory prenesú blízko k politickým témam, môžu stratiť svoju relevanciu a dôveru. Musia sa zamerať na zlepšenie podmienok, férové mzdy a istotu pre pracujúcich. Prvý máj by preto mal pripomínať výzvu, aby sme nie len pamätali na históriu, ale aj apelovali na riešenia súčasnosti: vyššie mzdy sú sociálnou i ekonomickou nevyhnutnosťou.
Je dôležité, aby sme prestali hľadať problémy tam, kde nie sú, a začali uznávať hodnotu, ktorú zamestnanci vytvárajú každý deň. Bez zvyšovania miezd sa Slovensko nedokáže odtrhnúť od problému nízkej pridanej hodnoty. Solidarita zamestnancov i odborov je nevyhnutná, nielen aby sa ochránili práva pracujúcich, ale aby vznikol spravodlivejší a produktívnejší hospodársky systém pre celé spoločenstvo.
