SLOVENSKÝ PARADOX: NÍZKE PLATY, VYSOKÁ CENA PRÁCE
Na Slovensku sa objavil vážny ekonomický paradox, ktorý zasahuje do každodenného života zamestnancov. Napriek tomu, že firmy podceňujú prácu svojich zamestnancov a považujú ju za drahú, zamestnanci si z výplat odnášajú jedny z najnižších čistých miezd v regióne. Analytici z Konfederácie odborových zväzov (KOZ), ako Anton Marcinčin a Ján Košč, objasnili, že problém spočíva v tom, že štát zaťažuje prácu vysokými daňami a odvodmi, pričom nedokáže vytvoriť prostredie s vyššou pridanou hodnotou.
Čísla a štatistiky
Štúdia s názvom „Slovenský paradox: Nízke mzdy a vysoká cena práce“ preukázala, že slobodný bezdetný zamestnanec na Slovensku zarobil v roku 2025 v čistom priemerne len 1 240 eur. Pre porovnanie, v Českej republike to bolo 1 550 eur a v Poľsku 1 570 eur. Týmto spôsobom sa slovenská práca zjavne stáva finančne náročnou pre zamestnávateľov, avšak zamestnanci majú stále nízke platy.
Výplata a jej skutočný význam
Odborníci tvrdia, že samotná výplata je len čiastočným zobrazením reality. Hoci firmy platia vysoké sumy, väčšina financií „zmizne” skôr, než dorazí na zamestnanecké účty. Marcinčin a Košč zdôrazňujú, že doterajšie konsolidácie verejných financií sú založené najmä na nesystémových riešeniach a politických dohodách. Štát by nemal prenášať bremeno finančných ťažkostí na plecia zamestnancov, ktorí už teraz čelili rastúcim cenám potravín, energií a bývania.
Rast daňového klinu a jeho dôsledky
Podľa analýzy v roku 2025 výrazne vzrástol daňový klin na Slovensku, a to o 4,7 percentuálneho bodu pri rodinách s deťmi. Odborári vyjadrujú, že zisťovanie dodatočných peňazí pre štát by nemalo mať za následok zvyšovanie ťahu na rodiny s deťmi a zamestnancov. Namiesto zaťaženia miezd by sa mala pozornosť sústrediť na iné zdroje, ako sú majetky, dividendy a efektívnejšie využívanie eurofondov.
Model lacnej práce sa vyčerpal
Slovenský model lacnej práce sa dostal do kritickej situácie. Zamestnanci pracujú v priemere 40 hodín týždenne, čo je viac než európsky priemer, no rast životnej úrovne nerastie úmerne s týmto nárastom pracovného času. Odborníci zdôrazňujú, že ďalším riešením by nemalo byť utahovanie opaskov, ale investície do technológie, vzdelávania a zvyšovania produktivity.
Apel na politikov
KOZ žiada politikov, aby sa v budúcich opatreniach prestali spoliehať na prenášanie deficitov na pracujúcich. Namiesto zvyšovania daní z práce navrhujú, aby sa väčšia pozornosť sústredila na vysoké majetkové zisky a dividendy. Takéto kroky by mali zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie daňového zaťaženia a podporiť zamestnancov, ktorí bojujú s každodennými nákladmi na život.
